Prúdiace toky myšlienok

23. března 2018 v 23:38 | jessamine-rose
Pri počúvaní hudby sa mi v hlave vynárajú rôzne filmy myšlienok. Prehrávajú sa v krátkych minutových videách a ja sa tak stávam divákom svojho doterajšieho života a nechám sa tak pohltiť do práve odžitých situáciách, či nezmyselných konšpiračných teóriách blízkej budúcnosti. Ale zároveň som divákom všetkých tých myšlienok, ktoré v hlave len zostávajú a sú nevypovedané. Hlava prehrá všetko. Aj nemožné. Niekedy je zaujímavé sledovať ju ako si žije svojim životom... dá sa ňou riadiť, dá sa ju ignorovať a občas vie svojou dotieravosťou aj pekne naštvať. Znervózniť. Či rozosmutniť. Striedajú sa mi tam nálady, pocity, všetko to, na čo si v danú chvíľu spomeniem. Alebo na koho si spomeniem...

Akurát nedávno som si tak spomenula na mojich bývalých priateľov - kamarátov. Ako asi žijú? Ako sa majú? Ako rýchlo roky vedeli prebehnúť, že to je dnes iné ako to bolo predtým. Niektoré priateľstvá nevydržia naveky. Pretrhne ich krivda, zatrpknutosť, či hrdosť a zlovestná hádka. Ale občas si tak spomeniem ako sa im darí a či si žijú svojim obvyklým tempom. Spomenie si tak aj niekto na mňa? Preblesne mu snáď myšlienka ako sa ja mám? Pripomenie si v hlave aj niečo milé z toho nášho priateľstva? Nie som taká a z tých kedy na pekné zabúdam a pripomínam si len to zlé. Nie. Dokážem spomínať na pekné chvíle, na tie výnimočné momenty či chvíľky pohody a radosti... ale už by som sa späť nevrátila. Malo to tak byť a spomenúť si nie je hriech. Nechať si niekoľkoročné priateľstvo prebehnúť len v dvoch minutách spomienkového filmu... nie, to nie je hriech. Je to len zvláštne.

Hudba je liekom na pretekajúce myšlienky. Každá nová pieseň značí ďalšiu zaujímavú myšlienku... a keď pri nej znežniem, tak mi v hlave vyskakujú všetky krásne stretnutia s mojim drahým. Kedy sa to stalo, že sa zrazu status "slobodná", zmenil na "zadaná"? ... kedy sa stalo to, že sa o svoju posteľ nedelím len s paplónom, ale leží mi tu aj on? Cítim k nemu toľko pocitov, že by som ho vedela rozpučiť svojou nežnosťou, no dávkovanie som si upravila na postupné uvoľňovanie prejavy lásky. Ale, neprejde minúta, kedy mi hlavou neprebehne kde je, čo robí a ako sa má. Minutový záblesk starostí a obáv o to najdrahšie čo momentálne pri sebe mám... lásky k nemu.

Samota a hudba nie sú zlými spoločníkmi. Treba ich však brať k sebe s mierou.... i ja dnes v hlave uzatváram tok prúdiacich myšlienok a nechávam ich pracovať bez mojej vedomosti. Nie vždy je potrebné zamýšľať sa nad nepodstatnými vecami. Niekedy je lepšie zhasnúť svetlo, vypnúť hudbu a ísť spať.

Janka (Jessamine-rose).
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Erin Walentine Sammael Erin Walentine Sammael | Web | 24. března 2018 v 0:03 | Reagovat

To znam

2 Janinka Janinka | E-mail | Web | 24. března 2018 v 18:17 | Reagovat

Krásně napsáno, hlava opravdu dokáže přehrát všechno.
Jani, přeji ti z celého srdce štěstí, které prožíváš :-).

3 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 5. dubna 2018 v 8:03 | Reagovat

Hudba dokáže dobít baterky. A když jsi na stejné vlně s tím správným člověkem, je to hotový koncert :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama