Súd

7. února 2017 v 22:01 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Vždy, keď som natrafila na meno organizácie, ktorá má právo rozhodovať, súdiť a v dobrej miere stáť na strane oprávnených, prebehlo mnou snáď sto voltov a ešte aj žalúdok urobil minimálne jeden premet vzad. Bolo to pre mňa odstrašujúce, mávala som podvedomé nočné mory a chytala ma panika - "čo so mnou bude". Tá panika ma možno chytá dodnes, ale s oveľa kľudnejším svedomím si noc čo noc dokážem vychutnať spánok, než tomu bolo predtým. Je to lepšie. Možno po následnom dopísaní a zverejnení tohto článku si koledujem o jeden nepríjemný telefonát, či mail. Zákon schválnosti je neúprosny a rýchly, žiaľ... ale o tom potom.


Než som sa dopracovala k podobnému stavu, aký mám toto obdobie, viedla k tomu nejedna veľmi psychicky obtiažna cesta. Budem sa teraz opakovať. Nejeden môj psychický kolaps je tu v článkoch zaznamenaný. Nejeden plač. Nejedno volanie o pomoc, či krátke počúvanie, vnímanie a utíšenie od bolesti ako takej. Bolo toho veľa. Ja viem a chápem, že som mnohých z vás demotivovala od čítania mojich článkov. Bolo to však potrebné. Čo iné nás má formovať ak nie naše vlastné pády a prehry? Čo iné má z nás urobiť lepšieho a vďačnejšieho človeka, než zloba druhých páchaná na nás samých? Každá skúška je dar. Aj každý "akožepriateľ", či každé jedno následné životné rozhodnutie spolu s tou skúškou.

Keď som si prvýkrát "najala" právničku, ktorá sa prisľúbila pomôcť mi, nielen ja sama som si od toho sľubovala rýchly proces a riešenie s výsledkom. Lenže, bola to skôr alternatívna samostatná práca než pomoc kompetentnej. No, pochopila som to neskôr. V čase nepredvídaných problémov som tak na rozhodnutia zostala sama, lebo mail nepoznal adresáta a číslo bolo "hluché". Chápete to správne, musela som si vždy pomôcť tak ako som vedela. Okolie to samozrejme nebralo. Rady ako zakročiť boli fajn, ale ako niečo uskutočniť už radami prestali byť.

Najviac mi asi po tej psychickej a motivačnej stránke pomohol môj nový kamarát, ktorý je starší odo mňa tak o 11-12 rokov. Inteligentný a rozhľadne múdry muž, ktorý presne vedel pochopiť čo prežívam. Som stále zástanca toho a neurazte sa moji milí z mojich nasledujúcich napísaných slov. Pokiaľ si danú vec neprežijete na vlastnej koži, ťažko toho druhého viete pochopiť.

Ako som raz čítala v jednom článku - šťastní ľudia nevedia pochopiť nešťastného človeka. Poniektorí sa aj snažia, chcú, ale bohužiaľ nevedia. Vypočujú ho, poľutujú, poťažkajú si s ním a možno povzdychnú slovkami "Čo už narobíš!". Ale tým to u nich končí. Neprežívajú a nemajú možnosť prežívať podobné trápenie tak detailne, lebo momentálne sú v období svojho rozkvetu a šťastia. Ťažko žena pochopí tú ženu, keď ona šťastne prežíva svoj najkrajší deň v živote, zatiaľ čo tá druhá sa dusí slzami z rozchodu. Ťažko človek pochopí toho človeka aj vtedy, ak si jeden stúpa po rebríku úspechu na výslnie v pracovnej oblasti, zatiaľ čo ten druhý sa čerstvo deprimovane eviduje na úrade práce s otázkou "Čo budem teraz robiť?". A ťažko druhý pochopí toho druhého aj v takom úplne banálnom prípade, ak si realizuje svoj vlastný samostatný život, zatiaľ čo ten druhý oň prišiel bezohľadnosťou druhého. Nešťastní človek sa im zdá tak poväčšine príťažou, záťažou a pokiaľ môžu, radšej odvrátia svoju tvár k rovnako úspešnému a šťastnému priateľovi, než k tomu menej šťastnému. A je to vlastne aj poriadku. Nie každý rád a s ochotou príjme druhého negatívne zmýšľanie, pokiaľ on sám život berie a vníma pozitívne.

To, že ma vie môj kamarát pochopiť vypovedá samo o sebe o tom, že sám si prechádza podobným dlhoročným peklom. Takže vedel a aj doteraz vie, čo som hlavne v týchto chvíľach potrebovala a aj potrebujem. Sama sa snažím o rovnaké pochopenie, lebo to čo si od druhého vieš zobrať, musíš vedieť ako aj naspäť vrátiť. Bol mi darom v tom správnom čase. Možno sa nevieme zhodnúť v iných životne podstatných veciach, ale za čo mu vždy budem nesmierne vďačná je tá empatia, pochopenie a odvaha, ktorú mi dal a aj dáva.

Mám novú právničku od minulého roka. A k tomuto odhodlaniu som sa dopracovala po následnom rozhovore po psychickom kolapse práve s mojim kamarátom. Táto energická žienka si so mnou nevytvára extra priateľský vzťah, no sme ako správne profesionálky "klient a zákazník". Zastupuje ma v takom bojovnom entuziazme a nadšení, že sama som bola prekvapená koľko vecí sa dá spraviť za tak krátky čas. V decembri minulého roka odišla na súd ňou veľmi profesionálne a kvalitne vypracovaná žaloba a teraz nám nezostáva nič iné, iba čakať. Bohužiaľ konečný termín čakania nepoznám. Môže to byť ešte mesiac, ale aj pol roka, či rok, možno až ten ďalší. Je to momentálne v moci tých vyšších.

Bolo to správne riešenie, nájsť si ju a uzatvoriť s ňou zmluvu. Moje jediné správne riešenie minulého roka. Cítim sa tak silnejšia, odhodlanejšia a aj keď si nevytváram ružové sny o rozhodnutí súdu, budem jej aj potom vďačná za všetko čo pre mňa spravila a ešte aj spraví.

Neviem, či súd vyhrám alebo prehrám. Nejde tu o to. Nech súd rozhodne akokoľvek, príjmem ten fakt taký ako je či bude. Ak súd vyhovie môjmu ex priateľovi, budem si musieť viac utiahnuť opasky a niekde nájsť ešte zostávajúcu energiu na doriešenie majetku. No môže to značiť aj doživotné naťahovanie sa... ak súd rozhodne v môj prospech, čaká ma (vďaka môjmu expriateľovi) ešte min. päť rokov celibát od akéhokoľvek úveru a teda sa budem musieť obrniť veľkou trpezlivosťou počkať si na svoje budúce vlastné bývanie.

Kamarát bude čoskoro zoči-voči čeliť podobnému rozhodnutiu, na ktoré ja ešte len čakám. Tak mu skúste spolu so mnou zaželať hlavne zdarný a optimistický koniec v jeho nejedno vynaložené úsilie. Nech je súd spravodlivý a vnímavý a nech rozhodne hlavne v spokojnosti a úžitku. Honba za spravodlivosťou je psychicky, či finančne nesmierne náročná. Je potrebné si v tomto čase veľa odopierať, či slastného sa vzdávať na úkor toho, že snáď dosiahneme svoju spravodlivosť. A ja verím, že on ju konečne dosiahne. Budem v to dúfať. Dúfajte spolu so mnou...

Majte sa krásne

Vaša Jessamine-rose
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 7. února 2017 v 22:12 | Reagovat

No, nemáš to jednoduché, ani tvůj kamarád. Moc vám oběma přeju, aby Boží mlýny mlely tak jak mají, spravedlivě. Ty si to zasloužíš  a on jistě taky. Držím pěsti a v nich krapet štěstí :-)

2 Ela Ela | 8. února 2017 v 7:34 | Reagovat

Taky moc držím pěsti a přeju štěstí a klid v duši.

3 Janinka Janinka | E-mail | Web | 9. února 2017 v 14:33 | Reagovat

Jess, strašně moc ti (i tvému kamarádovi) držím pěsti, ty si ten klid a pohodu už konečně zasloužíš!

4 Nikki Allen Nikki Allen | Web | 12. února 2017 v 15:17 | Reagovat

Držím palečky. :) Hlavně se nevzdávat.

5 Sugr Sugr | E-mail | Web | 13. února 2017 v 18:12 | Reagovat

Bojuj, ty to dokážeš, moje milá! ;-)

6 Siginitou Siginitou | Web | 17. února 2017 v 11:56 | Reagovat

Držím palce :)
Ať je vše v pořádku a vše dobře dopadne.

7 Iris Iris | E-mail | Web | 1. března 2017 v 14:33 | Reagovat

Věřím a přeji ti, aby se to hodně brzy vyřešilo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama