Jeden z tých večerov ...

5. února 2017 v 16:58 | jessamine-rose |  Moje príbehy, poviedky...
"... a hlavne si mám dávať pozor na ceste, však?", povedal po nežnom bozku, v ktorom nebol žiaden cit, len vďaka. Za večer. Nasadil svoj neodolateľný pohľad a s typickým svojim humorom nasadal do auta kde čakal, čo poviem. "Ja, či ty? Jaj, jasné. Chápem. Dávaj si pozor a budem si dávať tiež.", myslím, že viac som zmätene odpovedať nemohla. A tak sa zasmial, zaradil jednotku, zaškrípali kolesá a už ho nebolo. Viem to, lebo som to počula. Neobzrela som sa. Dala som si kapucňu na hlavu hneď po rozlúčení sa, v ruke som stískala ešte horúcu pizzu a stekajúcimi slzami z nevedno čoho som išla naprieč tmy lenivým krokom domov. Som citlivka...


Každá žena má vo svojom živote jedného muža, ktorý jej rozbúri hormóny do takých výšin, že vedieť sa ovládnuť v určitú chvíľu je pre ňu nadľudský výkon. On, pán neodolateľný, si svoju mužnosť a príťažlivosť plne uvedomuje a tak vyťahuje esá vždy vtedy, keď si žena myslí ako nad ním a prípadne s jeho citmi skóruje. Ale pri ňom nikdy skutočne neskóruje. Pri ňom prehráva, opäť sa topí v bezmocnosti svojich pocitov a nechá sa ovládnuť len jedným - prúdiacou chémiou.

"... i keď premýšľal som, že by som rád robil aj niečo užitočné. Hmmm vieš, s toľkými prachmi čo budem mať si môžem dovoliť čokoľvek." a vymenoval celkovú sumu, ktorá ho čaká a ktorú dostane. "Fajn, tak to môžeš teda investovať do svojich detí a na svoje cesty, na ktoré si sa chystal, prípadne si niečo odlož na horšie časy.", bola som trošku rozladená, že ma pokladá za jednu z mnohých. Neviem prečo si muži v mojej prítomnosti myslia, že peniaze a postavenie sú presne to pravé orechové, čo ma k nim bude ťahať. Môj predchádzajúci nemal dokončenú ani len maturitu. A?

Pozerať sa na jeho tvár z profilu bolo niečo neskutočné. Krásna a súmerná tvár, žiariace oči s výraznými mihalnicami len podčiarkovali jeho zmyselný pohľad. Ten pohľad, ktorý keď sa dostal do kontaktu s tým vašim, razom ste mali pocit, že vo vás prebehlo celé elektrické vedenie. Hebké a plné pery, ktoré vás lákali sa preniesť ponad ten stôl a zobrať si jeden bozk za druhým. A tie ruky... pôsobiace ako magnet pre tie vaše. Fuu, bolo tam horúco. Príšerne horúco. Zamávala som si pred tvárov kartičkou z menu lístka, aby som rýchlo odviala nervozitu kadeľahšie.

"...ale čo ty vieš. Možno na tých cestách aj niekoho nového spoznáš. Možno nejakú ženu, ktorá ťa upúta. Veď človek nikdy nevie koho a kde stretne. Ani ja neviem, kde budem o rok, či s kým.", a potom som zo stíšeným hlasom povedala "Aspoň pošli foto, že žiješ. Pošleš?", usmial sa. Odpovedal v srandičkách, tak sme sa začali obaja smiať. Doťahovali sme sa, jedli pizzu a len tak sa rozprávali. "Asi ti chutí však?", sledoval ma ako jem zatiaľ čo on už o tej svojej dávno nevedel. "Áno, jasné, že mi chutí, som špinavá?!", a uprela som na neho svoj pohľad zatiaľ čo on sa smial. "Veľmi ti žiaria oči. Si spokojná a je zlaté sa na teba pozerať ako ti chutí...", sú momenty, ktoré nie som schopná ďalej komentovať. Dopili sme kávu, zaplatil pizzu a išli sme.

Cesta v aute bola tichá, len za prítomnosti hudby... počúvala som výber jeho skladieb, sledovala sem-tam jeho tvár z profilu, alebo som len zamyslene pozerala von oknom, kedy zase on jedným okom sledoval mňa. Si naozaj taký aký si? A čo spravíš, keď raz budem úplne s niekym iným? Necháš to tak? Budeš sklamaný? Budeš sa trápiť? Bude ťa to hnevať? ... budeš sa na mňa hnevať? Tisli sa mi slzy do očí a tak som radšej upriamila svoju pozornosť na niečo iné...

"... nevedela som, že máš rád skladby, ktoré obsahujú lásku, cit, nehu a vyznania.", zamýšľala som sa nad playlistom, ktorý nám hral cestou z Bratislavy. "Ale ja som netvrdil, že neviem milovať alebo že by som zatrpkol v lásku. Len zatiaľ neexistuje žena, ktorú by som miloval. Ktorá by si nekládla podmienky, no ktorá by zároveň rešpektovala, že mám aj iné priority v živote.", obhajoval si svoje srdce. "Vieš, že všetko je o kompromisoch. Nemôžeš donekonečna očakávať, že bude len ona tá, čo sa prispôsobí. Musíš byť aj ty taký...", no na to už nereagoval. Ale vedela som, že síce sedím vedľa neho, opäť som len jedna z mnohých - pre neho namotaných. A preto nemám šancu a nikdy som nepocitíla dôvod, povedať mu o tom.

Dávno som si zvykla, že v tomto vzťahu nie je dôležité hovoriť o sebe, no je dosť podstatné pýtať sa druhého. Lebo to tak je... keď výjde zo svojej mesačnej ulity, zrazu zistí, že sa potrebuje vyrozprávať, potrebuje reálnym rozhovorom zhrnúť všetky svoje sny, túžby, ba možno očakávania do jedného večera s tou istou poslušnou vŕbou akú spoznal pred dvoma rokmi. Vždy ochotnú, prístupnú, podajnú, miestami submisívnu (ako sa zvykne opisovať v najnovších pikantných bestselleroch) a hlavne milú. Byť milá je totiž základ. Úprimne? Je mi zle z toho, ak mi niekto povie, že som len milá. A viac ho nezaujímam.

"...a keď sa cítiš sám ako vravíš, prečo potom svoju samotu neriešiš nejakým vzťahom?", hlesla som otázku priamo do terča, keď zavládlo chvíľkové ticho. "Nebudem teraz riešiť vzťah, keď viem, že chcem odísť. Nepotrebujem namotávať ďalšie hlavy, keď viem, že toto mojim cieľom ´mať vzťah´ momentálne nie je.", priama otázka si vyžiadala priamu odpoveď. Na čo sa vôbec pýtam.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

No nič to. Ísť ruka v ruke s takým mužom, ktorého jediný cieľ je iba jeho vlastné šťastie neznačí nič iné, len sa úplne stiahnuť. Takého muža možno zaujíma aký ste mali deň v práci, no nezaujíma ho, čo sa skrýva vo vašom srdci. Keď má muž prisilné ego, ťažko uvidí ako sa žena pri ňom necíti byť úplnou ženou bez akože prívetivej masky. Úlohou tejto ženy je byť len zúčastnenou osobou na večeri s červeným vínom v ruke. Ako spoločníčka.

Bol to náročný večer. V posledných obdobiach podobné večere bývajú obzvlášť náročné. V mojej hlave sa bijú dva protipóly, ktoré si navzájom protirečia. Túžba po usporiadanom živote narúša nevybúrená chémia čerstvej tridsiatničky a robí z nej nerozhodnú násťročnú dievčinku. Ale aj takýto muž je dôležitý v mojom živote. Bez podmienok. Mnohí si nad tým krútia svoje hlavy, ťukajú si na čelo, ale zabúdajú na jedno. Každá jedna ho raz v živote spoznala, možno aj mala a nedajbože aj s ním dokázala nejaký ten rok existovať, či žiť v jednej domácnosti. Nie som jediná.

Je to čistý príklad alfa samca, ktorý možno má v sebe obrovské množstvo citu, nehy, či láskavej pozornosti. Nedá sa prekuknúť na prvý, či dvadsiaty pohľad. Nedá sa ani prekuknúť z jeho mimiky, či gést... dá sa pochopiť až časom, keď máte to šťastie na dobrú pamäť vo vyslovené slová a dokážete si ich postupne poskladať ako puzzle.


Môj Milý, ktorého xkrát posielam v duchu dočerta a zaprisahávam sa, že už sa s ním neuvidím - je alfa samec. Neodolateľný, božsky príťažlivý, s neskutočnou chémiou a darom reči, vidiaci prevažne len sám seba v tom neodolateľnom svete. Želala som si takého muža a dostala som ho. Ale pochopí raz, že pokiaľ aj ja nedostanem to čo potrebujem, jednoducho odídem za iným?


Nechám sa osudom prekvapiť čo mi prinesie...


Jessamine-rose
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janinka Janinka | E-mail | Web | 6. února 2017 v 16:59 | Reagovat

Když to tak čtu, jsem docela ráda, že jsem vdaná, i když ne za alfa samce a že jsem už stará na to, abych měla roupy a po nějakém se ohlížela. Koukám, je s tím spousta trápení.

Jo, a dostala jsem chuť na pizzu :-).

2 Ela Ela | 7. února 2017 v 12:56 | Reagovat

No nevím, ten chlap si na tobě akorát honí svoje ego. Moc k němu vzhlížíš, idealizuješ si ho, jsi vděčná za každé slovíčko či náznak čehokoliv a to není dobře, budeš zase zklamaná. Kdyby to byl pro tebe ten pravý, bylo by to o vzájemnosti a o sdílení a ne o tom, o čem ty tady píšeš.

3 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 7. února 2017 v 19:54 | Reagovat

[1]: Janulik, ani nevieš ako by som podobný stav aj ja prijala. Vyriešilo by sa tak mnohé (myslím si) a nemala by som čas premýšľať nad hypotetickými úvahami druhého... ;-)

4 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 7. února 2017 v 19:56 | Reagovat

[2]: Úplne si to odhadla... zo začiatku to bolo presne tak ako si opísala v komentári. Bola som vďačná za každé milé slovko, možno náznak, že by to mohlo niečo aj znamenať. Jednoducho som ním bola úúúúplne očarená. No až časom človek pochopí, že to nie je úplne v poriadku. A na toto pochopenie je potrebný hlavne pohľad druhého a vidieť správanie iného muža.

5 Ela Ela | 8. února 2017 v 7:25 | Reagovat

[4]: Máš pravdu, že člověk když pak později srovnává, jak se chová jiný muž, pochopí, co bylo špatně. Každý z nás potřebuje nejen dávat, ale také dostávat.  Moc bych ti přála někoho milého, vstřícného, empatického a komunikativního.

6 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 10. února 2017 v 21:43 | Reagovat

Promiň mi mou reakci, ale mě to přijde, že tě bere spíš jako kamarádku.... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama