Poučný rok 2016 končí, ten Nový a čistý o chvíľku začína...

31. prosince 2016 v 19:28 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keď tak pozerám na štatistiku mojich napísaných článkov za roky predchádzajúce a tento rok, plne súhlasím s tým ak poviem, že je to slabé. Moja tohtoročná účasť v prispievaní a v samotnom písaní hlboko upadla do zvláštnej "blogovacej kómy". Unikli mi aj veľmi krásne písané články mojich obľúbených blogerov (kamarátov) a celkovo som tento rok žila takým iným životom. Reálnym. Nie všetko bolo perfektné a dokonalé, a keď to tak na úvod zhodnotím, bol to ozaj náročný rok preskákaný rôznymi skúškami. Niektoré sa mi podarilo zvládnuť, niektoré nie. Niektoré som dobehla ja, iné mňa. Niekde sa mi otvorili oči, inde som zostala len milo prekvapená... tak si to poďme trošku hlbšie zhodnotiť.


Veľakrát si hovoríme, že už isté veci, či udalosti nemôžu byť tak zlé ako momentálne sú, a predsa je niekedy ešte horšie... po každej príjemne prežitej situácie, alebo šťastnom dni zrazu z veľkej diaľky k nám dobehne teta Spravodlivosť (miestami ju voláme teta Smoly a Nešťastia) a trikrát nám zaklope na čelo s prebudením do krutej reality. Tak nám niekedy absolútne nechcene pripomenie nie práve v tom najlepšom duchu, že ešte je niečo nedokončené, nevyriešené a upozorní nás, že venujeme svoj čas a energiu tomu/tým, ktorí si to nevážia. Učí nás tak uvedomiť si vlastnú hodnotu a je len na nás samých, dokedy si necháme takto donekonečna klopať na čelo s otázkou prebudenia. A verte alebo nie, táto teta Spravodlivosť dokáže byť niekedy naozaj veľmi otravná... kto by mal záujem sa donekonečna týrať vlastným nešťastím, vlastnou smolou či neustálym ustupovaním?

A tak nastal zlom...nevravím, že všetko tento rok bolo zlé a že teta Spravodlivosť mala u mňa permanentku s večne otvorenými dverami. Práve naopak. Prišli okamihy, ktoré boli viac ako len príjemné. Po veľkom páde mi do cesty v ťažko riešiteľnej situácií prišla moja nová advokátka, ktorú si nesmierne vážim a oceňujem práve jej správny prístup k veci a riešeniu. Ľudia veľakrát vedia dávať rady druhým, alebo ich zahŕňať neustálym poučovaním čo by bolo pre druhého najlepšie riešenie. A tak som prestala počúvať druhých a zobrala som si radu od cudzieho človeka, ktorý mi ponúkol ju - advokátku. S ňou už nemám strach a vrhám sa do boja za slobodu a možnosť žiť svoj vlastný život. Sama je presvedčená, že všetko dobre dopadne a ja som tak dostala do vienka novú krásnu vlastnosť menom - viera.

Okrem iného... po strate iných priateľov som dostala do vienka priateľstvo iných osôb, ktorí v tomto roku boli mojim šťastím. Držali ma nad vodou, povzbudzovali ma, nešetrili správnou kritikou a hojdali na obláčiku Dobrodušičkova. Som za nich veľmi vďačná a snažím sa to dobro oplácať rovnakým metrom... sem-tam sa ešte držím svojho starého ja. No je to už výnimočný stav, kedy sa pozabudnem. Predtým som sa hnevala, keď druhí si nevedeli vážiť to, čo som pre nich robila... alebo že aspoň nikto moju snahu neocenil. Úplne nevedomky som tak očakávala niečo, čo nikdy neprišlo. Iný priateľ bol zrazu lepší, aj keď pre nich toľko toho nespravil a ja som bola nešťastná. Dnes už nie. Dnes, keď niekto nechce moju prítomnosť, neponúkam sa dobrovoľne. Na všetkých idem takým metrom, aký používajú na mňa... s takou pozornosťou, akú mi venujú druhí a s takou láskavosťou, akú mi doprajú. Ale občas sa pozabudnem a občas spravím svoj dobrodušičkový skutok, ktorý ma neskôr samozrejme riadne potrápi...

A preto som aj žila svoju realitu... vďaka jednej nemenovanej zoznamke som spoznala kopec skvelých a i menej skvelých mužov. Boli to stretnutia, ktoré sa niekedy už nezopakovali, alebo mi úplne neznámy muž ponúkol pomoc bez nároku na niečo iné. S niektorými som si vytvorila aj dôverný vzťah, zažila tak kopec nepoznaného a slastného a naučila som sa ako-tak orientovať v tom mužskom svete. Možno mi do cesty nepriplávala láska s veľkým L, alebo možno som si opäť nejakú tú lásku nechala dobrovoľne odísť. No koniec koncov to nevadí... tento rok o tomto asi nemal byť. Môjho Milého som už v niekoľkých blogoch predtým pustila preč, to viete. No až Vianoce mi otvorili oči ako to medzi nami naozaj bolo...

Rok 2016 bol predovšetkým poučným rokom. Naučil ma vážiť si ešte väčších maličkostí než tomu bolo doposiaľ, obdarovávať bez akéhokoľvek chcenia odplaty, veriť v dobro druhého no nenechať sa už klamať a počúvať viac než inokedy. No nielen druhých, ale predovšetkým seba. Nebáť sa povedať si názor a vypýtať si to, po čom túžim a naplno tak prejaviť svoje pravé ja. Nikto nemá rád masku druhého, ale skôr si bude vážiť ak je k nemu druhý rovnako úprimný. Uvedomila som si, že nie všetko sa točí okolo mojich problémov, lebo každý jeden z nás je výnimočný a jedinečný, má iný osud, iné problémy.

Pekne som sa rozpísala a zhodnotila tak celý rok 2016, všakže? O tom už konce roka sú... bilancujeme, hodnotíme, tešíme sa z našich úspechov a z krívd si berieme ponaučenie do toho roka budúceho. No koniec roka nie je len taký obyčajný (oslavný) deň - pre mňa. Dnešný deň je možno pre mňa osobne významnejší než tomu bolo pominulé dni v tomto roku... nikomu z mojich známych, či priateľov nezazlievam, kto zabudol, či možno si schválne nespomenul alebo to poňal plne ľahostajne za to, že i ja som nevyvinula nejakú snahu predtým. Práve naopak - z celého srdca si vážim práve to srdečné a naozaj úprimné, keď druhí mi venovali pár vinšov k mojim narodeninám. Tento rok mám krásnych 31 rokov. Sama pre seba si prajem, aby to bol rok plný zdravia s viac pozitivnými udalosťami, než s negatívnymi. Po novom roku ma čaká po 11 rokoch operačný zákrok, tak si v prvom rade sama pre seba želám, aby dopadol dobre a aby mi pomohol k lepšiemu zdraviu.


Keďže koniec roka je už doslova za dverami, končím prianím pre vás všetkých svoj emotívny výlev tohtoročných pocitov. Želám Vám všetkým do Nového roka hlavne pevné zdravie, more šťastia, úsmevov a radostí, dni prežiarené slnkom, úspechy v každej oblasti, rodinnú pohodu a nekončiacu a úprimnú lásku.

Vaša Jessamine-rose

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 5. ledna 2017 v 13:30 | Reagovat

Milá Jess, také ti přeju do toho letošního roku jen to nejlepší:-) Aby se podařilo všechno, do čeho se pustíš, podle tvých představ :-) Jsem moc ráda, že advokátka našla řešení :-) Ale ještě raděj jsem, že jsi zpět, prostě že jsi :-)  :-)  :-)

2 Sugr Sugr | E-mail | Web | 6. ledna 2017 v 17:55 | Reagovat

Nový vzhled blogu,
kopec úžasných momentů z roku 2016,
poznání nového/vých/ mužů,
blahopřeji,
Seznamku nezatracuji, přinesla mi překrásný 12ti letý vztah. :-)

3 Iris Iris | E-mail | Web | 8. ledna 2017 v 12:45 | Reagovat

Věřím, že letošní rok bude pro Tebe úžasný ;-) Přeji Ti všechno nejlepší a hlavně zdraví, to je to nejcenější :-)

4 Janinka Janinka | E-mail | Web | 8. ledna 2017 v 16:43 | Reagovat

Jess, už jsem to právě psala na blog Sugr, já ti přeji do nového roku hlavně štěstí. Protože jak říká můj kolega, kdo má štěstí, má i zdraví, lásku a vše, po čem srdéčko touží :-).

5 Elis Elis | Web | 13. ledna 2017 v 17:12 | Reagovat

Každý blogový rok je jiný podle toho, co se odehrává v našem životě :-)

6 Ježurka Ježurka | Web | 14. ledna 2017 v 14:34 | Reagovat

Moje milá Jess, myslím, že tak jako bych si zasloužila tento rok víc zdraví, tak u tebe jsem všemi deseti por více štěstí. Ano, věřit musíme stále a užívat si každičký kousek toho štěstíčka. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama