Znechutená životom

16. října 2016 v 18:27 | jessamine-rose |  Výpovede...
... môj notebook mi vypovedá službu. Tak ako všetko okolo mňa. Občas mám pocit, že sa nachádzam vo veľmi divnom Matrixe zvanom bludný kruh. Viete ako sa tomu hovorí, že keď sa niečo serie, tak poriadne. U mňa to už je všetko ... (domyslite si). A druhá vec, ktorá sa vraví a je ozaj pravdivá - minulosť ťa dobehne vždy a hlavne v ten najnevhodnejší čas. Takže nech bolo moje posledné nadšenie z nového hmatateľne krásne, v skutočnosti sa to všetko obrátilo o 360 stupňov, nabralo severný chladný smer a ja tŕpnem. Ako z toho, či dopíšem článok do konca a dám Vám vedieť, že v rámci možnosti žijem, lebo teda okrem platenia účtov fakt neviem nič normálne na notebooku vykonať, tak tŕpnem aj z toho, či existuje aspoň miniatúrne šťastie aj pre mňa.


Môj bývalý sa opäť raz predviedol vážení... vo štvrtok som sa zrútila po psychickej stránke. Po polroku jeho intenzívneho zmlčovania všetkého, zahmlievania pravdy a klamania v gigantických rozmerov som sa dozvedela, že dlhy, ktoré spôsobil sú astronomického rozmeru. Byt, ktorý už nejaký ten rok absolútne neužívam a nebývam v ňom, je pred dražbou, pred exekúciou... a mne sa zakrútila hlava, ledva som polapila dych a rozplakala som sa z tej bezmocnosti a beznádeje ako malé dieťa. Moji milí, päť rokov trápenia a ničenia. Vraj málo na neho kričím a som stále len tá dobrá a milá, málo sa žiadam spravodlivosti, ale ako sa dohodnete s takým idiotom, keď má rovnaké práva a povinnosti ako vy sami a bez písomného súhlasu nespravíte ani čiarku? A presne viete, že Vám žiaden písomný súhlas nedá, lebo jemu v hlave sa zaseklo rozumové koliesko inteligencie? Všetkým sa to jednoducho hovorí, keď riešenie jednoducho nie je... som znechutená. Životom, svetom okolo seba. So všetkého a všetkých. Nepíšem Vám to preto, aby som si teraz vyžiadala Vašu ľútosť. O tom to nie je. Nechcem aby ma niekto ľutoval, lebo to mi nepomôže. Hľadám reálnu pomoc. A ak o nej hovorím o tej reálnej pomoci u kompetentných alebo aj priateľov, odchádzam na prázdno bez nejakého ďalšieho riešenia... tento štvrtok som odchádzala z jednej nemenovanej inštitúcie doslova s hrozným plačom a bolo mi jedno, koľko ľudí ma vidí. Ľútosť ešte nikdy nikomu nepomohla. Povzbudivé slová sú milé, sú krásne, balzamom na dušu a vážim si každé jedno také gesto, ale ak je raz niekto ubolený a vytrápený na maximum, viete ako to vníma.

A z toho ochorela jedna moja lymfatická uzlina. Hneď na druhý deň mi opuchla na krku v takom rozmere, že som utekala na pohotovosť. Doktor, ku ktorému ma poslala lekárka z pohotovosti ma chcel hneď aj hospitalizovať, lebo nevedel ako sa mi to cez noc vyvinie a dokonca vravel o operácií. Vystrašil ma a vystresoval druhýkrát. Doslova som mala pocit, že tu jednoducho už končím. Definitívne. Nikomu z Vás neprajem tieto pocity a ani najhoršiemu nepriateľovi. Zavolala som teda kamarátovi, na ktorého sa skutočne dalo v tej chvíli obrátiť a prišiel pre mňa, vypočul už druhýkrát, utrel slzy a odviezol ma domov. Doma som ho ponúkla kávou, predstavila ho svojej mame a rozprávali sme sa ešte dlho do neskorého večera. Potom opäť sadol do auta a odišiel domov... som mu za pomoc nesmierne vďačná a on o tom vie.

Môj dnešný článok sa nesie vo veľmi znechutenom stave... opakujem, nepíšem to preto, že si vyžadujem ľútosť, ale je to aj istý ventil pre moju dušu. Nebudú sa mi tak veľmi triasť ruky, motať hlava, oči plniť slzami a všetko budem vidieť v sivých farbách.

Na šťastie druhých sa teraz neviem pozerať... neviem ho do seba nasať a prežiť ho s nimi. Nedá sa to. Nie som na to nastavená a keď aj vidím všetky tie spokojné a usmievavé tváre, rozmýšľam, do kedy mám ešte piť svoj kalich horkosti a utrpenia, odmietania, prehier, pádov. Byť úplným outsiderom v spoločnosti a považovaná za tú, čo nevie riešiť a nerieši svoje problémy.

Čo sa týka mužov, neoplatí sa mi teraz riešiť akýkoľvek vzťah. Keď som aj dúfala, že sa niečo nové vyvinie a príde niečo pekné, zakaždým prišla do toho iná žena, ktorá bola razom lepšia. Vo všetkom. Nebaví ma byť neustále tá druhá a tak už ani nedúfam v lásku. Neverím v ňu. Tak ako v spravodlivosť. Možno existuje, ale len u vybranej skupiny ľudí... tak som prestala bojovať, keď som videla, že zmysel to nemá a dotyčný je doslova z tej druhej pobláznený. Pustila som ho k nej. Nie sme predsa na trhu s burzami, aby sme si navzájom hádzali výhodné a lacnejšie kvality tej druhej. Želám mu a aj jej šťastie...

Prosím, povedzte mi, že toto všetko čo sa deje je len neskutočne zlý sen, že to nie je skutočnosť a nedeje sa to... dokedy ešte?

Ak sa opäť dlhšie neozvem, tak viete, že riešim si svoje osobné problémy a notebook je v oprave. Tak sa aj ospravedlňujem, že nie som na Vašich blogoch. Želám vám šťastné dni, plné zdravia, úspechov a len tých skutočných radostí a úsmevov.

Mám Vás rada

S láskou Vaša Jessamine-rose
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janinka Janinka | E-mail | Web | 17. října 2016 v 17:22 | Reagovat

Milá Jess, nikdy jsem se neocitla v takových sračkách jako ty, možná v jiných, taky velkých, ale ne nejspíš neřešitelných. Asi je hloupé se ptát, jestli jsi zkusila právníka, nějakou poradnu, cokoliv, kde by ti mohli pomoci. Ale z tvého zoufalého tónu to vypadá, že problém nejspíš řešení nemá. Je mi to strašně líto, posílám ti spoustu sil, protože jinak ti pomoci asi nemůžu a vlastně ani neumím...

2 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 18. října 2016 v 22:46 | Reagovat

Milá Jess, pokud je byt napsaný na tebe, je to asi v háji zeleném. Pokud jsem to pochopila dobře, užívá jej on. Co takhle protiútok? Podej na toho "idiota" žalobu. Za neoprávněné užívání bytu. Jinak taky nevím, jak ti pomoct. Držím ti pěsti, aby se to hnulo k dobrému konci. ;-)

3 Sugr Sugr | E-mail | Web | 21. října 2016 v 18:39 | Reagovat

Nebuď znechucená!
Život není peříčko a ti co píšou, že ho takové mají, tak jsou na tom mnohdy hůř než ty. Lidé se umí setsakra přetvařovat, jen aby byli ti nejlepší. :-)Jsou v životě situace, které s tebou zamávají, ale jak se říká "co tě nezabije, to tě posílí", neboj, bude líp a budeš už připravena, po horších zkušenostech, téměř na vše. Aspoň tě pak už nic nedobrého nepřekvapí. ;-)

4 Iris Iris | E-mail | Web | 3. listopadu 2016 v 9:31 | Reagovat

nechápu na še a tedy i vaše zákony, to je prostě hrůza.
Ale věř, že bude líp, musí být prostě musí.

5 Sugr Sugr | E-mail | Web | 12. listopadu 2016 v 16:27 | Reagovat

Kde jsi? ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama