Duben 2016

Charitatívny apríl ... ♥

24. dubna 2016 v 12:07 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
... ďalší týždeň je za nami. Niekedy sa ani neoplatí tie dni počítať, lebo idú tak strašne rýchlo a až keď otáčame poslednú stránku mesiaca si uvedomujeme ako zase rýchlo prebehol. No nič. Plynie však tak ako musí a je lepšie ak máme čo robiť, než len tápať každý deň kam sa pohnúť s toľkým časom. Akurát som si pustila stream rádia na booku, nachystala som si materiál na výrobu šperkov a po dopísaní tohto článočku sa chystám splniť si zákazku. Už sa na tú výrobu teším, lebo aj materiál, ktorý som si teraz nakúpila nesie krásnu jarnú farbu - zelenú.

Hlavu hore a nezúfaj, riešenie vždy príde! :)

17. dubna 2016 v 15:33 | jessamine-rose |  K téme...
Vonku je tak nádherne... od kedy vo svojom meste netrávim všetok svoj voľný čas tak nejako radosť, že tu žijem, upadá. Možno zvláštne napísané, ale už si uvedomujem tú vec, že po skončení škôl a posledného päťročného vzťahu tu vlastne nikoho nemám. Kamarátky, ktoré som v detstve mala, sú už prirodzene na vývoj a vek niekde inde. Niektoré odsťahované, vo vzťahoch venujúcim sa prevažne svojim polovičkám, v manželstvách a so svojimi malými ratolesťami ... každý má už iný svoj život a chápem, že ten môj sa musel vrátiť späť, aby som pochopila mnohé. Nezakryje to však ten pocit, že v meste, v ktorom som poznala každý kút a miesto a prežila si v ňom veľmi veľa, sa stalo jedným veľkým prázdnym miestom.

Som malý kazisvet vzťahov... :(

8. dubna 2016 v 22:49 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Už ste niekedy zažili ten pocit, kedy ste v duchu jednoducho vedeli, že ste všetko zničili? Pokazili? A ako ste sa cítili? Tak ja sa cítim úplne na nič. Ale skôr ako začnem vysvetľovať svoju úvodnú reč, tak najprv sa to skúsim rozobrať. Možno v tom rozbore niekde, v niektorom riadku nájdem svoju odpoveď a riešenie s priznaním "áno, si krava!".... tak poďme na to.

Pozvánka :)

2. dubna 2016 v 23:59 | jessamine-rose |  Moje malé šperkovo :)
Ako tie mesiace letia... už je apríl a Jar sa do toho obula na plný plyn. Dnes bolo vonku prekrásne... s chlpáčom sme sa boli po dlhom čase prejsť a prijať trošku vitamínu D zo slniečka. Celú zimu bolo len hmlisto, tmavo a bez kúska akéhokoľvek slnka, či daždivo. Prevládali smutné a depresívne dni, aj keď zimu mám obyčajne rada. Slnko však chýbalo. Keď je na oblohe slniečko, hneď aj ten deň je iný. Pozitívna energia je tak na každom rohu a prúdi do žíl ako prijemná dávka spokojnosti, či radosti. Tiež som spokojná. Aj s bývalým dnešné stretnutie prebehlo bez hádok a celkom dobre sme si po x rokoch pokecali a čo ma potešilo najviac, uznal aj svoju dávku viny na tom čo sa všetko stalo... a medzi týmito príjemnými sledmi dňa, som si splnila jednu svoju malú túžbu. Práve pri prechádzke som si povedala, že dnes je ten správny čas... tak ja Vás týmto pozývam k udalosti, ktorá je pre mňa viac ako len významná.