Únor 2016

Pár dní voľna navyše...

29. února 2016 v 18:23 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Mala som rozpísaný článok v piatok podvečer plný frustračných myšlienok a pocitov, ktoré ma dobehli opäť z mojich posledných dní. Nedopísala som ho... rovnako tak som mala v sobotu rozpísaný pozitívny článok so sklonmi ešte k tej frustračnej téme z piatka. Vymazala som ho. Akékoľvek pokusy o napísanie článku a držania sa pozitívnej témy boli zažehnané jednou jedinou myšlienkou - bezmocnosťou. V nedeľu som blog ani nezapla a vraciam sa k nemu až v pondelok. Lebo mi to príde ako celkom fajn deň na dokončenie vecí a myšlienok.

Som žena. A rada si v hlave vytváram katastrofické scenáre... :)

21. února 2016 v 17:09 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Nepoznám azda jediného človeka, ktorý by si z času na čas niečo len tak nedomyslel. Väčšinou som bola toho názoru, že túto tendenciu vytvárať si a hľadať problémy tam, kde nie sú majú väčšinou len ženy, no v sobotu ráno som sa dočítala, že i muži si zvyknú domyslieť niečo, čo pravdou nie je. Ale my ženy v tomto bodujeme na plnej čiare. Keď sa nám vzbúria hormóny, naša myseľ je hotovou studnicou neprebádaných myšlienok, ktoré v istú chvíľu vyznejú absolútne triviálne a nebezpečne. V našich hlavách sa z úplnej banality totiž môže stať jedna chodiaca katastrofa za druhou...

Astrologický sprievodca pre zlomené srdcia

18. února 2016 v 22:42 | jessamine-rose |  Knižná výzva 2016
... a tak po pár mesiacoch pristála v mojich rukách prvá kniha tohto roka 2016. Paradoxom je, že som ju dostala ako vianočný darček od mojej mamy a potom som okolo nej len chodila a pozerala na ňu s malou nedôverou a zvedavosťou zároveň. Usvedčila som sa v presvedčení, že som bola lenivá čitať a nie, že by som chuť čítať nemala. Bola som len lenivá. Pritom už dávno som neprežila ten pocit, kedy kniha vo mne dokázala evokovať všetky pocity naraz - smiech, slzy, rozčúlenie a prekvapenie. Posledná kniha, ktorá bola pre mňa pani knihou sa volala Malá doba ľadová. Evokovala vo mne všetky vyššie spomínané pocity a potom už veľmi dlho som nevedela nájsť knihu, ktorá by jej vedela konkurovať. Nemohla som len tak náhodne objaviť príbeh, ktorý by pohol mojim vnútrom, mojim malým svetom - mojim osobným Ja. Táto knižôčka bola skôr príjemným relaxom, kedy sa mi nedarilo (nechcelo) šiť náramky a potrebovala som svoju pozornosť upriamiť na niečo iné a hlavne nové, nepoznané...

Valentínske rozprávanie :)

14. února 2016 v 14:15 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Neviem čím to presne je, že každý rok je presne tento deň iný než po iné dni. Už týždeň sledujem ako sa vytvárajú tábory ľudí deliacich sa na valentína chtivých, ktoré by pre lásku dokázali minúť aj pár stoviek eur, antivalentínske povahy ohlasujúce "Ak si single na Valentína objím samého seba a daj si pritom do seba jedno orosené a chladené!", alebo klasických upomienkárov (chytrákov, ktorí zjedli celú múdrosť sveta) "Valentín je komerčný americký sviatok a láska sa má oslavovať celý rok, nielen jeden deň v roku!". Kde som ja? V každom kúsku niekde... som momentálne single-chtivo-upomienková valentínka ohlasujúca, že jednoducho láska nemusí byť len o tom či mi niekto kúpi ruže, dá sladkú bonboniéru v tvare srdca a pozve ma na romantickú večeru pri sviečkach a červenom víne... tento rok môj Valentín oslávim doma s romantickou hudbou v pozadí pri písaní článku a spomínajúc na to, aký mi bol Valentín dopriaty pominulé roky, pri mojich korálkach sledujúc možno jeden romantický film za druhým ... a prečo?! Lebo ja lásku nezatracujem a nehádžem do kúta, aj keď ju momentálne pár rokov fyzicky pri sebe nemám. Ja lásku uznávam a verím, že existuje...

... občas aj pod vplyvom oblbováku! :)

11. února 2016 v 22:26 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Aj vám tie dni ubiehajú rýchlosťou blesku? Len čo ráno zadrnčí budík, že treba vstávať do práce, tak už opäť je tu noc a spánok. A tak dookola. Tieto dni máme ťažké. V práci je toho trochu viac než obvykle počas roka a občas s mojou šéfkou-kamarátkou máme pocit, ako keby rok 2015 nechcel odísť a zostával s nami ako posledný mohykán! Rok 2016 a zvlášť január ubehol tak rýchlo, že ani sa len nestačil poriadne nadýchnuť. No a aby toho nebolo málo, tak samozrejme opäť musí byť Január ten zlý, ťažký s nečakaným "wtf?" efektom... preto som a aj nie som tu, medzi vami. Nevládzem a som unavená.