Listopad 2015

Nečakané momenty šťastia ♥

21. listopadu 2015 v 23:26 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Každý z nás už mal nejedenkrát zimomriavky po celom tele z niečoho nečakane krásneho. Prišiel ten moment na každého, kedy z ničoho nič mráz prebehol po celom chrbte a spôsobil zachvenie celého tela... krátka, niekoľkosekundová vznietlivá iskra ako po zásahu elektrického prúdu. Len táto iskra spôsobila ďalšie emócie - radosť, plač, úsmev, smiech. Tak presne tento malinký moment ku mne príde vždy, keď aj v mojom živote príde niečo krásne a hlavne nečakané...

Malé týždňové radosti :)

17. listopadu 2015 v 9:31 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dnes máme na Slovensku sviatok. Premýšľam, či aj v Čechách je dnes voľný deň a rovnako si budete môcť v týždni oddychnúť ako my na Slovensku. Zobudila som sa len niečo pred hodinkou. Otvorila som okno, odostrela žalúzie, ale závesy som nechala ešte zatiahnuté. Vonku je príjemne. Štebocú vtáky, čo nie je znakom blížiacej sa zimy, ale skôr prebúdzanie sa jarnej prírody. Vonku máme ešte krásnu jeseň. Dnes síce prevažne zamračenú, typicky novembrovú, ale i tak krásnu. Príde mi úplne viac ako len dobre len tak si poleňošiť vo veľkej posteli a nikam sa nenáhliť. Tak si dajme spoločne rannú kávu a poďme si trošku pokecať...

Za spomienkami... ako za blízkymi, či za tým čo bolo pred pár dňami.

1. listopadu 2015 v 21:11 | jessamine-rose |  Výpovede...
... je sedem hodín večer a ja už ležím v posteli zabalená v deke a počúvam novú Adele, Norah Jones či Celeste Buckingham. Mám za sebou hektický týždeň, hektický víkend a ja vyťahujem bielu vlajku na znak pokoja a mieru. Všade, nielen doma. Už je toho príliš. Naozaj príliš. Nevládzem. A potom aj častejšie si pripisujem to, čo nie je a len sa mi prejavuje chronická únava. Čítala som o nej pred malou chvíľou článok a mala som pocit ako keby som čítala o svojom aktuálnom stave. Určite na zdravotné prehliadky pôjdem, ale i tak sa tým nevyrieši to, že sa len cítim unavená. Jednu noc spím tvrdo, že ani neviem, že pes mi behá po posteli a tú druhú sa náhle zobudím na to, že nemôžem dýchať. Úzkosť? Alebo naozajstná vyčerpanosť? Stačí. Je tu nový mesiac, tak si treba určiť nové pravidlá a priority. Lebo život máme len jeden...