Říjen 2015

Sú tu isté obavy, ale i tak sa snažím...

24. října 2015 v 19:24 | jessamine-rose |  Výpovede...
Moja izba je momentálne ako po výbuchu atomovky. Fakt. Sedím na jednom voľnom rožku svojej postele, zabalená v ružovej deke so srdiečkami, rovnako v ružovej mikine a hrejem si pršteky tým, že ťukám do písacieho okna. Zostala mi zima a ešte aj trošku zle-nedobre, tak sa teraz len na ten bordel pozerám a premýšľam, čo s ním... určite ho o chvíľku upracem a budem robiť opäť niečo iné, len chvíľkové zamyslenie sa nad tým, že teraz by prišla vhod moja obvykle-neobvyklá lenivosť sa mi javila ako vynikajúci nápad. Tieto dni a týždne rozhodne lenivá nie som ani len v obyčajnom pomyslení...

Aj zdravie je dôležité... tak dnes zdravo! :)

15. října 2015 v 22:59 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
... aj vás dokážu rozčúliť spamy, ktoré vám akože vbehnú do komentárov pod článok? Mňa riadne. Vkuse sa tu objavujú, zakaždým ich blokujem, mažem a oni sa ako také paraziti vracajú späť a znova ide celý kolobeh dookola. Je to hrozné.
Ono začínam trošku nezvyčajne, len keď som si zapla nové okno napísanie, hneď som si tých parazitov všimla a nedalo mi to - nekomentovať to. Ak by ste mali nejaký zázračný "liek" na to ako sa zbaviť tých parazitov, poprosím vás veľmi pekne o radu. :)

Môj malý kreatívny svet - náušnice :)

4. října 2015 v 23:50 | jessamine-rose |  Moje malé šperkovo :)
Konečne sa k nim dostávam! Aby som to upresnila, konečne sa dostávam k článku, ktorý som sľubovala už ani neviem kedy. Rozhodne to však bolo dávno. Mrzí ma, že neplním hneď to, čo sľúbim, ale čo už so mnou. Nie? V každom prípade, som tu, idem písať a nerozhodí ma ani ten fakt, že je opäť neskorá večerná hodina... vrr :(. Dnes som musela na rýchlo splniť jednu zákazku, lebo termín na jej odovzdanie sa mi upresnil až dnes a tak som pred malou chvíľou došila jeden už aj tu zverejnený náramok (zlato-hnedý).

Prepnutá z Milého a vzťahu/nevzťahu :)

1. října 2015 v 23:20 | jessamine-rose |  Výpovede...
... je to pár minút, čo skončil telefonát s Milým. Potrebovala som ho počuť, rozprávať sa s ním a byť tak v intímnej chvíli - ja na jednom konci, on na tom druhom. Počuť hlas jemný, príjemný, oťažený starosťami, či únavou, sem-tam vzdialený a inokedy viac práve intímny. Ležala som na svojej posteli, k uchu som si tlačila svoju mäkkú podušku a telo som si prikryla jemne hrejivou dekou. Presne som vedela, že ako ja ležím na ľavej strane smerom k oknu, on leží tou zrkadlovou stranou smerom ku mne a vzájomne si pozeráme do očí a rozprávame sa. Tak ako to vieme len my dvaja... o všetkom možnom, nemožnom, filozofickom, ale i o bežných veciach.