Duben 2015

O pocite menejcennosti ...

19. dubna 2015 v 13:03 | jessamine-rose |  Výpovede...
Je to pár dní, čo som sa potrebovala utiahnuť do svojej malej samoty a tichosti. Nerozprávať, nekomunikovať, len ticho premýšľať o všetkých posledných prežitých udalostiach. Majú súvis určite s láskou, ale rovnako tak o mojom nie práve najlepšom sebavedomí o sebe samej. O ženách kozorožkyniach sa zvykne dosť často písať, že sú to ženy s hĺbavým premýšľaním, ktoré potrebujú vo svojej mysli všetko analyzovať. Ja som v znamení kozorožca a jediné čo môžem je súhlasiť s týmto napísaným výrokom. Rovnako o ženách v tomto znamení sa na rôznych ezoterických portáloch píše, že pozerajú na vzťahy len cez peňaženku svojho vyvoleného a počet napísaných nehnuteľnosti na jeho liste vlastníctva. Vnímajú materiálno ako veľkú súčasť svojej osobnosti a citovo sú tak voči druhým povrchné a chladné a prahnúce po role kariéristky. Ešte stále som kozorožec, ale s týmto sa nejako stotožniť neviem. Asi nie som až taký typický kozorožec, ktorý by uprednostnil kariéru, bohatstvo (materiálno) pred láskou a vlastnou spokojnosťou. A prečo som vlastne začala písať a stotožnovať sa s vyššie uvedenou charakteristikou?

Kvetnúca láska ♥

11. dubna 2015 v 22:42 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
... a že to tam už krásne kvitne, však áno? :). Obyčajne svoje písanie nezačínam tromi bodkami, no pre dnešok som sa nevedela úplne vyochkať z toľkej rozkvitnutej krásy. Pôvodne sme mali ísť s Milým na prechádzku, ale povinnosti niekedy nepustia a moje zdravie rovnako nie. Tak sme si v rámci povinného venčenia sa s chlpáčom spravili menší okruh okolo rozkvitnutých a voňavých stromov. Po rozkvitnutej nádhere tu teraz sedím, kochám sa nebeským divadlom priamo z môjho okna, počúvam spev vtáčikov, džavot detí z detského ihriska a píšem. Pre vás.

Krásne Veľkonočné sviatky všetkým! :)

4. dubna 2015 v 21:08 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dnes som mala za sebou typicky Bielú sobotu. Sviatočnú... no nebudem predbiehať, vysvetlím postupne v článku. Včera mi spravili radosť moji rodičia, keď mi oznámili, že idú v sobotu na pol dňa preč. Koho by nepotešil prázdny byt? Bez komentárov, nejakých komandovaní "čo by som mohla a ako by som mohla". Tešila som sa, že budem môcť sobotu stráviť tak po svojom a byť pánom bytu na tentokrát ja sama. Ako predtým, keď som bývala sama... nieee, žiadna párty, ani utajovaný milenec, či ničnerobenie od rána do večera. Z takýchto detských radovánok som už dávno dospela. Som rada, keď sú rodičia doma, ale čo sa týka upratovania, som rada, že som doma sama. :)

Hello April, please be good!

2. dubna 2015 v 23:27 | jessamine-rose |  Výpovede...
Aprílové počasie nemá konkurenciu v iných mesiacoch čo sa týka svojej rôznorodosti. Raz, keď som čakala na Milého vo svojej kancelárií, som si pozrela v priamom prenose úchvatné video. Nebolo treba zapínať internet, či iný televízny program v TV. Príroda mi ponúkla svoje exkluzívne divadelné predstavenie priamo z okna mojej kancelárie a čakala aké budem mať ku koncu z toho pocity. Boli určite zmiešané. Myslím, že apríl je asi jediným mesiacom v roku, kedy sa nám behom pár minút dokáže ukázať každá oblasť z počasia a z každej jednej predviesť krátky niekoľko minútový dokonalý výstup.