Březen 2015

Mať na háku ...

22. března 2015 v 23:07 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Občas ma chytí podobný stav ako je tomu teraz... niekedy moja náladovosť sa zmení behom pár minút a to čo som pred nejakými pár minútami videla krásne v optimistických farbách jednoducho zmizne. Nevedno kam. Jednoducho to všetko zmizne. Zostanem tak nehybne ležať na jednom mieste a uprene sledujúc jeden bod pred sebou vediem vnútorný boj so svojim druhým ja. Úsmev sa vytratil, slová stíchli a nastúpil môj známy pocit - mať totálne na háku všetko a všetkých. Na teraz a v túto chvíľu...

Happy Birthday My Blog! ♥

17. března 2015 v 22:09 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Viem, že je to také detské... ale, keď sa na to pozrieme trošku iným pohľadom, tak v podstate dieťaťom som stále. Tým blogovým samozrejme. Postupne som plienkový strach vymenila za prvé odvážne kroky do šíreho presadzovania si vlastných názorov a svoje nesmelé jednoduché slová som rozvila do trošku dlhších viet a súvislosti. Dokonca mi vyšli aj prvé zúbky, kedy pár slov dostalo mierne ostrejší nádych. :) Aké roztomilé, však? Byť blogerským dieťaťom je proste úžasný pocit! Kto so mnou súhlasí? :)

Aj kreativitu možno v sebe objaviť a byť ňou očarená...

15. března 2015 v 13:09 | jessamine-rose |  Moje malé šperkovo :)
Po mojich krásnych výpovedných článkoch a prichádzajúcej novej láske, som sa rozhodla dnešnú nedeľu venovať obyčajnému kecaniu. Viem, že niektorí so mnou zdieľate tie prichádzajúce pocity rovnako citlivo, ako ich vnímam ja sama. A iných to možno už aj otravuje. Nevadí. Ja tu tie články potrebujem mať presne tak rovnako, ako tie iné, menej krásne. Chápem, že niektorí majú radšej iný druh výpovedí, myšlienok a radšej s nadšením reagujú na obyčajné správy, či texty, než na krásné skoro zamilované myšlienky. Som rovnaká, nebojte. :). Len vedomie, že mám možnosť sa vyrozprávať z akéhokoľvek druhu, či sa pochváliť s napredovaním a s nadšením ukázať niečo nové, čo obohatilo môj život, pre mňa skutočne veľmi veľa znamená. Všetko nás posúva vpred.... aj taký obyčajný deň, ako je ten dnešný.

Ako sa (ne) namotať... :)

13. března 2015 v 10:45 | jessamine-rose |  Výpovede...
Túto noc som veľa toho nenaspala. Po jednom zo silnejších zážitkov toho večera som mala v hlave niekoľko myšlienok, z nových a dávno predtým zabudnutých pocitov a túžbu. Nekonečnú, neúnosnú. Moja hlava bola ako spúšťač krátkych filmov, kde rozhovory sa striedali s vystrihnutými scénkami nesúcich niekoľko odkazov, či pamätných slov. Striedavo som vstávala z postele a pozerala do tmy, či na odrážajúce sa svetlo pouličnej lampy do môjho okna. Občas som spravila pár krokov po izbe, pri uložení sa do postele prišlo pritiahnutie si prikrívky čo najtesnejšie k telu a následne neskôr opäť vstávanie, prechádzka... tesne nad ránom som si do uší pustila rytmickú salsu a v tme som sa snažila unaviť si hlavu, telo a padnúť do postele, kde ma aspoň na chvíľu čakal krátky, tvrdý spánok bez snov.

Nesúď druhého a nebudeš ani ty súdený...

7. března 2015 v 23:13 | jessamine-rose |  Výpovede...
Akurát od nás odišiel náš malý poklad. Dnes bol u nás na varovke. O desiatej ráno nás privítal jeho roztomilý úsmev a byt tak zaplavil svojou prítomnosťou. V tú chvíľu ho bolo všade plno. V kuchyni, v obývačke, v jedálni, v izbách. Niekde pohodené autíčko, inde zabudnutá papučka, či mala súčiastka od lega, ktorá sa nepríjemne vedela zapichnúť do chodidla... konferenčný stolík niesol hrdú nálepku jeho malej rúčky a náš chlpáč hľadal po jeho nájdenej prítomnosti zakaždým nové a nové pokojné miesto pre zabudnutý spánok. Ale, bol tu. A to je najhlavnejšie...