Únor 2015

Príbeh malej potvorky...

28. února 2015 v 22:44 | jessamine-rose |  Výpovede...
Piatok. Otvorila som oči do tmy a usmiala som sa. Áno, je piatok. Slastne som sa pomrvila na svojej letiskovej posteli a pritiahla som si k sebe perinu ešte čo najtesnejšie. Cez otvorené okno, ktoré som ako obyčajne zabudla cez noc zatvoriť a ktoré bolo zahalené veľkými tmavými závesmi som započula nesmelý štebot vtáčikov. Rozospatá som len tak pozrela na svietiaci mobil, kde pre mnohých na mňa pozerala ešte kritická ranná hodina. Bolo niečo pred piatou, mobil som položila naspäť a už som oči nezatvorila, nespala ďalej. Len som sa usmievala do tej tmy, ticho ležala schúlená v teplej perine a tešila sa na tento deň. Po pár minutách príjemného prebudenia som vyskočila z postele ako keby som spala v kuse desať hodín a pritom to bolo niečo cez štyri. Štvrtková dámska jazda dopadla na výbornú, ba aj by nie... nasmiali sme sa, zasnívali do neuskutočniteľného a s realitou absolútne nesúvisiaceho a nakoniec sme celý príjemný večer zapili chladeným drinkom. "Bol to krásny večer" povedala som si sama pre seba do ešte pulzujúcej tmy. Svoje telo som premiestnila do kúpeľne, kde som neskôr nechala na seba prúdiť horúcu vodu. Vedela som, že dnes ma bude čakať krásny deň...

Sila hviezd a splnených prianí...

21. února 2015 v 22:28 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Keď v sebe zacítime túžbu v niečo, čo dosiaľ nepoznáme a nemáme, upriamime svoj zrak k nebu. Možno s malou nádejou, že ju v tej veľkoleposti pomedzi oblaky utopíme a zároveň nám zažiari svojou silou niekde medzi hviezdami. Veríme, dúfame, myslíme, prosíme, čakáme. Len na to jedno... na splnené prianie.

Polnočný únos... :)

14. února 2015 v 19:11 | jessamine-rose |  Výpovede...
Vždy som milovala, keď sviečky zdobili každý kút miestnosti. Aj ich vôňu, ktorá dokázala upútať moju pozornosť. Rozoznávala som tak, či mám radšej levanduľu alebo sladkú vanilku. Obe vône sú opojné, zmyslami hrajúce sa a evokujúce rôzne cítenia, či predstavy. Pri levanduľovej vôni som si predstavovala horúce leto, kedy unavení zo všedného dňa sme odhodili svoje šatstvo, ponorili sa do mierne ľadovej vody a kde sme si dokázali vychutnať pár voľných minút slobody a vzájomnej blízkosti... pri tej vanilkovej som si predstavovala príjemné praskanie dreva v krbe, padajúce snehové vločky za oknom, teplo a vôňu vareného červeného vína a intímnu blízkosť. Vždy som o týchto "divokých" predstavách snívala, ale nikdy ich nežila... o to viac sa vnútorne teším tomu, že jedno malé podobné bláznostvo som si mohla užiť. :)

Lebo chlpáč je proste kamoš! :)

9. února 2015 v 21:42 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Cez víkend som mala v pláne napísať článok. Všetko malo byť úplne v poriadku. Najprv mal prísť krásny piatok, potom pracovná sobota a nakoniec lenivá nedeľa. Vravím, všetko malo byť úplne v poriadku. Len zdravie si povedalo, že trochu teploty mi neuškodí, či iné k tomu pripísané vírusy a už bolo po krásnom víkende. Tak namiesto článku, som okupovala gauč v obývačke, kde na stole sa mi striedal citrónový čaj s čajom na priedušky. Poctivo zabalená v deke, s chlpáčom na nej, či na poduške pri mojej hlave som prepínala televízne kanály a žasla nad každým "novým" (rozumej dlho nevideným) filmom a poctivo som oddychovala. Poznatok predĺženého víkendu - chlpáč je ten najlepší spoločník a priateľ! Už len ho naučiť uvariť čaj, priniesť nové čisté vreckovky, nejakú mlsku bez toho, aby ju po ceste zjedol a bude dokonalý (áno, teraz len snívam...) :)....