Leden 2015

Bola raz jedna - malá doba ľadová ...

31. ledna 2015 v 12:51 | jessamine-rose |  Výpovede...
Konečne prišiel vytúžený koniec januára. V posledný týždeň som spustila jeho odpočítavanie a modlila sa, aby samotný koniec prebehol v poriadku a bez nejakých vážnejších výkyvov, ktoré by ovplyvnili nielen moju prácu, ale predovšetkým psychiku. Takže hneď na úvod - január je mojim najhorším mesiacom roka 2015, chápaný aj ako "malá doba ľadová" ...

"Jess si plní sen!" ... alebo o nečakanom šťastí :)

22. ledna 2015 v 23:11 | jessamine-rose |  Výpovede...
Január je náročný mesiac. Predtým roky by som to ani tak nepovedala, ale v tento rok čo prišiel ho ozaj vnímam ako veľmi ťažkým mesiacom. Chvíľami som myslela, že už ani nie je možné, že sa dá niečo ešte pokaziť, zničiť alebo možno nechtiac stratiť. Ale je to možné. Všetko je možné, v jeden jediný mesiac. Napriek tomu, zachovám sa ako pravý optimista. Aj vo veľkej čierňave sa dá totiž objaviť malá štrbinka iskierky nádeje v podobe malinkého svetielka... a ja som ju objavila.

Hudba a knihy - najlepší spoločníci ... a nielen moji.

16. ledna 2015 v 22:59 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dnes večer mi robí spoločnosť chrapľavý hlas Bryana Adamsa... srdcervúco sa vyznáva zo svojich pocitov v krásnej balade Please, Forgive me a iným podobným a ja si za zvuku tónov postupne odchlipkávam z chladeného červeného vína. Nenaliala som si ho do toho veľkého stopkového pohára, ktorého sadu som mame darovala minulý rok, ale i v tomto menšom pohári mi jeho výnimočná chuť spríjemňuje piatkový večer. Som v posteli už od pol ôsmej, žiť von by ma po tomto týždni nikto nedostal a tak som si spravila svoju malú súkromnú párty - romantika s Bryanom, víno a blog.

Novoročná viera a nádej ...

8. ledna 2015 v 22:34 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Vždy, keď niekoho vidím ako sa utápa v bolesti a smútku, tak obyčajne moje pesimistické ja sa otočí o 360 stupňov a objaví sa vo mne nová, optimistická bytosť. Vyčarím si na tvári úsmev č. 7 a začnem okolo seba roznášať veselosť a takú tú neskrývanú lásku, pochopenie. Moje vyslovené slová na adresu ubolenej dušičke sú poväčšine tieto: "Ale no! Všetko bude v poriadku, len treba tomu veriť!". Niekedy optimizmus pomôže, niekedy druhú stranu rozveselí a inokedy je lepšie byť radšej v tichosti prítomná a počúvať. No, nikdy neprestať veriť, že aj po dopočúvaní sa zjaví úsmev na druhej tvári. Lebo, nádej je krásna. Tak ako ja mám nádej v tom, že tento rok bude hlavne pozitívny s pozitívne ladenými dňami.