Listopad 2014

Ach, november ... :)

30. listopadu 2014 v 16:25 | jessamine-rose |  Výpovede...
Tento mesiac bol taký - divný. Aj k písaniu blogu som sa nedostala vždy kedy som chcela, alebo som nemala chuť písať. Dosť ma aj potrápila choroba a v podstate, celé novembrové prežívanie bolo také zvláštne. Sem-tam ma navštívila tichá jesenná nostalgia a pocit chýbania. Dnes je jeho posledný deň, ten novembrový a zároveň prvý advent - oficiálne vianočný. Načrtnem vám v podobe menšej fotografie aký pochmúrny čas sa u nás zdržiava, zachytené emócie do slov, zážitkov, postrehov a zároveň, keď sa podarí, v priebehu týždňa sa s vami podelím o novú adventnú dekoráciu...

O blížiacom sa čase ...

24. listopadu 2014 v 22:40 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
V piatok sa u nás v Bratislave začali vianočné trhy. Zo začiatku som nevedela, či ísť resp. s kým alebo si túto udalosť nechať na inokedy. Lákalo ma to tam. Ani nie tak po voňavej cigánskej, teplom varenom punči a sladkom trdelníku... lákalo ma vidieť a cítiť, že Vianoce pomaly k nám prichádzajú. Chcela som sa v postupne prichádzajúcej zime prejsť námestím, vypočuť si koledy spievané detským zborom a ticho obdivovať krásu rozžiarených vianočných stromčekov. A tak som sa zabalila do novej zimnej bundy a išla som do mesta...

Náhoda je blbec! :)

17. listopadu 2014 v 19:18 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Už druhý deň to počasie vonku tak trochu preháňa. Prší a prší... a tak som so striedavým sledovaním z okna len počkala kedy pršať prestane, zobrala som psa a išli sme von. Na hodinu, dve, tri... a spolu so mnou aj včerajší môj spoločník. Bolo fajn sa len tak náhodne stretnúť a pokecať, nepremýšľať nad zložitými vecami. Zasmiať sa, vyblbnúť a prejsť padajúcou hmlou zahalané mesto aj trikrát. Mne to nevadilo, jemu tiež nie a pes si musel zvyknúť. Nič iné mu neostávalo. Mala som v pláne v ten deň piecť, tak som použila všetky jabĺčka, čo sme doma mali a vytvorila som jednu čo by medom potretú jablkovú štrúdľu. Tak akurát vychladenú som ju nakrájala a zabalila na cestu... ako vďaku za príjemnú, nečakanú spoločnosť.

Moje prvé kroky v blogosvete ...

14. listopadu 2014 v 22:58 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Všetko to bola len čistá moja zvedavosť. Tá je prvá, ktorá dáva podnet môjmu podvedomiu, aby som čokoľvek vyskúšala. Prvýkrát, keď som sa stretla so slovom blog, tak som nechápala o čo ide. Začala som googliť. Dostala som sa na rôzne stránky - slovenské, české, anglické a pomaly sa dostávala do taju blogosveta. Tie anglické som vypínala ak neponúkali obrázky :) a do niektorých som sa začítala. Myšlienky pustené do éteru sa mi páčili, ale našla som aj také, ktoré som prepínala po prvej prečítanej vete... bol to svet dospelých, ktorí zdieľali svoje názory - prevažne politické, národnostné a sem-tam sa medzi nimi našli aj takí, čo sa len potrebovali "vykecať". Chcela som to skúsiť. Veď, čo môže byť na tom také ťažké - niečo len tak napísať?

Zamilovaná ...

4. listopadu 2014 v 23:37 | jessamine-rose |  Výpovede...
Už dlho som premýšľala ako opísať tento článok. Vždy sa k nemu odhodlám, s nadšením otvorím okno na písanie a potom niečo vo mne nie je schopné súvislých viet, tak to končí krutým zatvorením všetkých okien a následného odchodu zo stránky. Niekedy nedokážem súvisle písať a na pokračovanie už vôbec. Zvlášť v takom prípade ak ide o Lásku. Nie premenenú vo veciach, opisoch, či skutkoch alebo v inom filozofickom štýle...