Říjen 2014

O karme ...

30. října 2014 v 23:42 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Asi si nechám patentovať čas na svoje písanie. A to konkrétne na večer medzi 22 - 24 hodinou. Keď sem-tam pozorujem časy na svojich blogoch, tak ten "správny čas" vždy príde v takýchto hodinách. Ťažko definovať prečo tomu tak je, skôr sa prikláňam k možnostiam typu: mám kľud, je tu ticho a nikto iný. No dobre, okrem hudby, inak je tu ozaj relatívny pokoj... Čítala som knižku. Mala som čas a to je aj dôvod, že prečo vlastne chcem teraz písať. Bola jednoduchá, nenáročná, zhltla som ju behom jedného dňa a okrem toho, že som sa riadne pobavila, tak som aj nechutne nadávala. Na Karmu. Pretože každý z nás pozná jej moc a aj keď si ju nevšímame, ona jednoducho existuje a pracuje vtedy, keď si myslíme, že je všetko okej...

Zamyslenie nad sebou samou ...

22. října 2014 v 23:14 | jessamine-rose |  Výpovede...
Je tu opäť moja dobre známa večerná hodinka. Cítim na sebe neskutočnú únavu z posledných dní, týždňov. Ako po fyzickej, tak predovšetkým po tej psychickej stránke. No spánok mi to aj tak neprivolá. Namiesto toho si pustím rádio, hudbu a snažím sa unaviť počúvaním, čítaním a aj mojim malým písaním... aby som zaspala. Zavrela oči a presunula sa na miesto, kde sa nachádza všetko len to pekné a žiadne zlo...

Netreba meniť deň, stačí zmeniť seba ...

19. října 2014 v 23:01 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Ten pocit vrátenia sa v čase by chcel mať každý z nás. Nepoznám vo svojom okolí alebo aj v okolitom svete niekoho, kto by sa aspoň v jednej, pre neho nepríjemnej situácie, nechcel ocitnúť na rozhraní svojho rozhodnutia ešte aspoň jeden krát. Mať možnosť opäť prehodnotiť situáciu, možnosti a hlavne svoje vlastné odhodlanie. Nazrieť opäť do minulosti a správne sa rozhodnúť...

Keď to chce občas "neriešiť" a byť v pohode...

13. října 2014 v 22:45 | jessamine-rose |  Výpovede...
Mám rada svoj pokoj. Neviem či je to vekom (nie, až taká stará sa zase necítim), alebo skôr, že občas má každý z nás chuť uniknúť pred svetom. Skúsme tak pouvažovať. Ráno vstaneme na vyzváňanie budíka - to je prvý stres. Cestou do práce sa potýkame s neprebudenými vodičmi a práve tou vyvolanou nervozitou kľučkujeme pomedzi autá. Pre tých peších a používajúcich hromadnú dopravu je tu nervozita z neskorých príchodov spojov MHD či iných linkách a neodmysliteľnej každodennej rannej mačkanice. Čiže to je zbytočný ďalší stres. Ten tretí, štvrtý... až niekoľký je vždy spôsobený práve prebiehajúcim dňom a jeho udalosťami. A preto, skúsme sa medzi sebou spočítať - kto z nás nemá rád svoj osobný pokoj a kľud. Ja sa hlásim ako prvá!

Internet vs. realita

5. října 2014 v 23:38 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Niekedy sa netreba pýtať na pocity druhého. Občas je človek sám čitateľný. Tí, čo sa poznajú niekoľko rokov, vedia zo slov, gést a mimiky tváre vyčítať akú má náladu práve ten druhý. Navzájom im tak stačí malý pohľad do očí a je to všetko jasné... no, ako sa vyznať vo vyrozprávaných slovách, keď sú len obrazom na monitore? Aké pocity si vytvoriť z takých slov, keď nepočujete sfarbenie, či intonáciu hlasu? Je tu možnosť vycítiť aj tu aké pocity má ten druhý, aj keď sú jeho/jej slová len čisto napísané?

Keď objavíš svoje nové "ja"...

1. října 2014 v 23:29 | jessamine-rose |  Výpovede...
Raz som v blogu riešila možnosti ako sa zabaviť vo voľnom čase resp. čím si ešte viac zamestnať hlavu. Len aby to nebola práca akú robím bežne každý deň. Mám ju veľmi rada a ozaj v spoločnosti dievčat rada trávim deň, no na strane druhej zase preháňať sa to nemusí :). Tým, že zvyknem dosť často premýšľať a nie vždy sú to práve príjemné myšlineky, som v podstate prišla na takú vec, že v poslednom období vyhľadávam veci alebo možnosti ako sa s niečim zahrať, niečo vytvoriť, niečim sa aj keď malým, potešiť. Dalo by sa povedať, že objavujem svoju novú stránku života. Pred rokmi by som o tomto len pochybovala, no dnes... :) je to síce taká maličkosť, ale teším sa z nej.