Září 2014

Rozprávkové Bojnice :)

24. září 2014 v 22:29 | jessamine-rose |  Cestujem a spoznávam :)
Sľúbila som vám ukážku ešte z jedného výletu, na ktorom som bola koncom leta. Dala som si trošku načas, lebo som zostala tak trošku chorá. Pre malé vysvetlenie... ja a toto krásne prechodné obdobie sme už roky nerozlúčnymi priateľmi a vždy svoje "priateľstvo" oslavujeme spoločne práve v tento čas (a ešte na jar). Na počesť nášho dlhoročného priateľstva sme si tak usporiadali takú súkromnú a prevažne nemú oslavu, lebo ja som pípnuť poriadne nemohla a prechodné obdobie tým, že začína meniť farby, dni a obzvlášť teplotu ako takú, onemelo už len svojou prítomnosťou. Podávali sa tak vreckovka za vreckovkou, nechýbala ani malá intímna "horúca" chvíľa strávená v posteli a na všetko to "choré" sme si pripíjali čajom na priedušky! Toľko krátkej irónie na počesť mojej nevítanej angíny a prečo som na blogu viac nebola ako bola...

Stratená v spomienkach ... :)

16. září 2014 v 23:42 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Vrátila som sa asi takých 10 až 15 rokov dozadu... nachádzam sa sediac na posteli, vo svojom malom kútiku, nad hlavou mi svieti malá lampička, ktorá po stenách vytvára rôzne obrazce tieňov a potom som tam ja, schúlená v tom malom kútiku a spievajúc si skladby, ktoré v tom čase miloval celý svet. Wallkmanové sluchátka, prehrávač na baterky a kazeta v ňom, ktorá sa po desiatich skladbách sama vypla a pretáčala naspäť. Pohľad zasnený na obraz na stene, slzy stekajúce po tvári, že mám možnosť počúvať slová piesní, ktoré majú nielen dušu ale predovšetkým srdce. Predstavovala som si ďalekú krajinu, chladnejší severný vietor, more narážajúce do skál, vôňu praskajúceho dreva v krbe, teplo čerstvo uvareného čaju a tých hlavných predstaviteľov z tej kapely. Ako hrajú svoje piesne v klube, len pre nás a my spolu s nimi spievame.... bol to sen o stretnutí, poznaní, videní, sledujúc ten istý plagát pred sebou a malou túžbou v srdci "možno raz jedného dňa"...

Hríbový deň :)

15. září 2014 v 19:54 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dnes som sa na túto činnosť tešila. Hneď ako som zistila, že opäť blog.cz spolupracuje s prehliadačom google chrome som podskočila na posteli a na tvári sa mi vyčaril úsmev. Milujem písanie. Nech je o čomkoľvek... V predchádzajúcom článku som naznačila o čom by mal byť ten dnešný článok. Keďže vonku sa konečne po pár sivých a mierne depresívnych dní ukázalo slniečko, tak to bude prechádzka prírodou a nájdenými jej vytvorenými pokladmi.

Vo fáze spokojnosti - tej poslednej... :)

9. září 2014 v 23:15 | jessamine-rose |  Výpovede...
Mala som posledné dni toľko zážitkov, že by sa dalo o nich písať jedna radosť. Ale ja si ich pre vás odložím na inokedy. V budúcich článkoch vám ukážem krásnu prechádzku prírodou, celkom slušné úlovky hríbov, romantické Bojnice a opäť raz skvelé zvieratá, ktoré veru môžu konkurovať aj skúseným modelom vo svete fotomodelingu. Dnes, resp. tento večer mám chuť len tak rozprávať a rozprávať a rozprávať. Opäť sa tak svojsky vypísať z menších mojich myšlienkových pochodov...

Za hranicou ľudského chápania ...

4. září 2014 v 22:12 | jessamine-rose |  Moje príbehy, poviedky...
"Vedieť o svojej terajšej schopnosti, postavila by som na tom svoju kariéru!" šomrajúc si popod nos a dosť riadne vytočená, zabuchla za sebou bránu tak, že sa až otriasla. Vydala sa uzimeným ránom naprieč svojmu hnevu, do ulíc. Vonku bolo pritom nádherne. Všade navôkol bil do očí čerstvo napadaný sneh a celý obraz ulice niesol jeden krásny dojem, ako keby to bola Narnia. Ale nevšímala si to. Ešte nadávala aj na to, že si na seba navliekla extra moderné vysoké čižmy s veľmi šmikľavým opätkom a tak jej krok skôr pripomínal "Udržte svoj balans aj po druhom promile alkoholu!". Že mala na sebe priliehavé šaty s kabátom, lebo čakala, že to bude opäť krásny deň... a namiesto toho - zima, sneh, a ešte do toho aj stupidné "nové poznania"...

O teniskovej zmrzline ... :)

1. září 2014 v 16:05 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Pomrvila som sa na svojej veľkej posteli a skúsila tak otvoriť oči do nového dňa. Moja izba sa niesla ešte v príjemnej tme, ktorú spôsobovali zatiahnuté závesy. Za pootvoreným oknom veselo bubnoval dážď a do vnútra sa mi tak tlačila čerstvá vlna vzduchu, ktorá mi príjemne ochladzovala tvár. Rozospato som pozrela na hodinky, kde mi neveriaco ukazovalo 8:31 ráno... "hm, tak asi som dnešné hríby prespala... tak čo už, možno zajtra sa podarí vstať skôr". Odložila som hodinky naspäť, lenivo som sa vrátila do postele a hlavou spomínala na jedno "splnené stretnutie"...