Červenec 2014

Hľadám samú seba... alebo ako sa dopracovať k novým, lepším možnostiam.

31. července 2014 v 23:12 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dnes ma jedna blogová priateľka veľmi potešila. Stačilo si otvoriť jej článoček a započúvať sa. Presne vystihla to, že skvelý výber hudby dokáže odpútať myseľ od nechceného a upriamiť tak pozornosť na nejaké iné príjemné veci. Je úžasné vedieť ako s niektorými máme rovnaké vnímania, pocity a rovnaký vkus. A tak teraz nič iné nerobím, len metalujem a počúvam... :) Muse. Aj ja. A čistím si hlavu. A vy si budete spolu so mnou, lebo jednu skvelú pecku pridám na záver tohto článku. Reni, ďakujem a tebe ako prvej ju venujem za to, že si mi ich opäť raz pripomenula v tú správnu chvíľku :)

Jeden z tých náročných týždňov ...

27. července 2014 v 20:26 | jessamine-rose |  Výpovede...
Vraví sa, že pokiaľ sa človek nezmieri s tým čo má, nikdy sa neposunie ďalej, aby mohol zažiť niečo lepšie a krajšie. Vo svojej zmierovacej fáze prichádzam tak k spomienkam, ktoré v mojej hlave zostali asi najviac zakorenené. Postupne, počas celého týždňa prichádzali nečakane a vždy mi pripomenuli niečo málo, čo už raz odžité bolo. No keďže sa nachádzam práve v tej zmierovacej fáze, snažila som sa ich prežiť v rámci svojich možností...

Vo fáze zmierenia...

20. července 2014 v 1:17 | jessamine-rose |  Výpovede...
Je príliš neskoro na nejaké rozsiahle filozofické úvahy, ale i tak som mala potrebu sem prísť. Vonku je nedýchateľne, vnútri ešte viac a ako stúpa teplota vo vnútri bytu, tak i moja myseľ neodpočíva, ba naopak len premýšľa... toto miesto ma vie upokojiť a v podstate je to ako vykecať sa najlepšiemu priateľovi, kedy máte istotu, že vás vníma a počúva. A tento priestor tu, vy na druhej strane - to je tá istota, že moje slová budú vypočuté, zaznamenané, s možnosťou vrátiť sa k nim kedykoľvek, ak budem mať chuť premýšľať. A o čom chcem dnes kecať? Čitajte nižšie...

Nová letná výzva... :)

13. července 2014 v 14:36 | jessamine-rose |  Výpovede...
Zo začiatku som bola plná plánov. Riešila som, hľadala, myslela, dúfala, snívala.... a hlavne - plánovala. Prišlo leto, uvedomenie si, že "zázraky sa nedejú na počkanie" a hlavne prišla krutá realita, že "nech plánuješ ako plánuješ, sama si svoje plány neuskutočníš!". A tak som skončila. Preto začiatok môjho leta bol tak trošku frustrujúci a smutný. Ľutovala som sa, že nemám s kým vybehnúť ani len na obyčajné jazero a okúpať sa. V minulom roku mi to nevadilo. No pamätám si na jeden svoj "letný" článok z minulého roka, ako som si hovorila "na budúci rok to také byť nemusí...". Ale je...

Synchronizovaná chémia... :)

9. července 2014 v 0:19 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Dnes sa mi zázrakom podarilo prechádzať pomedzi kvapky. Vedela som, kedy majú spadnúť z neba a boli sme tak navzájom zosynchronizovaní, že keď som sa schovala, padli. Keď som sa objavila, ustúpili. Spravne načasované, ja a dážď, a tak som obišla bez mokrého oblečenia, zlej, mrzutej nálady len s mokrou podrážkou na topánkach... sme my ale ideálna dvojica však? :) A to vďaka jednej úplne super meteo stanici, ktorú mám po ruke každý deň... vo svojom mobile :).

"Nevyhneš sa tomu" ... bolo mi povedané.

3. července 2014 v 22:29 | jessamine-rose |  Výpovede...
Najprv som dnes bola nahnevaná, potom rozčarovaná a nakoniec sa nachádzam v stave absolútneho "je mi to srdečne jedno"... ešte pred rokom by som si možno nechty poobhrýzala od zjavnej nervozity. Tlak by sa mohol začať pýšiť svojimi vysokými hodnotami, srdce prekvapivými údermi a nespavosť by sa podpísala pod tmavými kruhami pod očami. Ale dnes, aj keď som na to všetko pozerala ako Neveriaci Tomáš - najprv som sa trikrát nadýchla, potom trikrát vydýchla, raz vybuchla a neskôr som mávla rukou "A nech si všetci robia čo chcú - nestarám sa!". A bodka.