Červen 2014

Zasnená ...

24. června 2014 v 22:25 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Občas príde večer, kedy na okne zatiahnem žalúzie, aj keď vonku svieti slnko. Zavriem okno aj keď príjemne pofukuje vietor a štebocú vtáky. Zastriem záclony, zavriem dvere a svoje oči pohltím do tmy a ticha. Niekedy sa mi žiada byť úplne sama, bez nikoho, ničoho, snažiac sa vnímať len prosté ticho rozlievajúce sa po miestnosti. Vtedy, v tej tme začne moja myseľ rozprávať iný príbeh, fantázia sa dostáva dopopredia a púšťa von rôzne obrazce predstáv, myšlienok a rozhovorov. Občas, byť sám so sebou je viac ako byť v spoločnosti iných...

Sobota a Krásna Viedeň :)

21. června 2014 v 19:31 | jessamine-rose |  Cestujem a spoznávam :)
Keď budík od radosti tancuje počas dní v týždni, je v celku v pohode. Tak nejak už som si na to zvykla a nebyť jeho, ťažko by som sa niekedy zobudila. Ale, že som si ho nastavila na tú nekompromisnú hodinu ešte aj v sobotu?! Óóó, áno a ako rada! :) Čakal ma totiž krásny deň plný poznávania. Takže, aj keď som bola unavená a vedela by som spať ďalšie dve hodiny tvrdým spánkom, pekne krásne som sa pozbierala, dala do stavu "pripravená na prežívanie" a pekne krásne som o šiestej ráno cupitala na autobusovú zástavku, aby som v druhom meste stihla vlak do Bratislavy. A tak môj malý výlet do Viedne spolu s kamarátkou a jej priateľom sa môže začať...

Hľadá sa láska ... internet vs. bežný reálny život?

17. června 2014 v 23:06 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Chcela som v tomto článku ukázať foto z krásneho výletu vo Viedni. Ale prešlo mi hlavou veľa iných vecí, tak dnes ešte Viedeň odložím a ukážem Vám pár foto nabudúce. Možno zajtra, pozajtra. Uvidím.
Mala som chuť si pokecať o zoznamovaní. Hlavou mi beží už niekoľko dní táto téma a to z toho dôvodu, že sama neviem či zoznamovanie cez internet má zmysel alebo nie. Či vážne mám brať všetko tak ako to je,alebo si trošku pomôcť a ponáhať šťastie niekde na sieti. Možno je fakt lenivé a nechce sa mu ku mne...

Byť tak trochu "in" chce byť každý...

12. června 2014 v 22:44 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Horúčavy ustúpili, túto noc bude spánok pokojnejší a lepší. Moje telo si ešte nezvyklo na tak prudkú zmenu počasia. Poctivo mi napúchajú nohy a do tela sa mi derie únava. Ja a slniečko sme veľmi dobrí kamaráti, ale len do určitých stupňov. Potom ho začnem ignorovať a vyhýbať sa mu. Moja pokožka už nie je taká odolná ako keď som mala osemnásť. Vtedy mi jednoducho stačilo dať si tričko na ramienka, nejaké kraťasky, prebehnúť sa z domu do obchodu a späť a bola som hnedá ako keby som strávila celý deň ležaním na slniečku. Opálim sa aj teraz a bez problémov, ale nejako to nemusím. No tieto horúce dni som sa so slniečkom nehrala na skrývačku a pekne som sa vybrala von medzi ľudí, hľadať svoju stratenú inšpiráciu... a čo som našla?

Mini fotoblog - Duchonka a Bojná :)

8. června 2014 v 20:01 | jessamine-rose |  Cestujem a spoznávam :)
Ja neviem, čo to mal môj mobil za "mániu", že sa rozhodol spolu s PC štrajkovať práve v tej chvíli, keď som chcela spraviť mini fotoblog z mojich malých výletov. Ale tak, postupne som do PC svoje foto dostala a tak Vám môžem spraviť malý fotopríbeh z inak dobrodružného víkendu. :) Už som z toho precitla, dokonca aj moje prechladnutie ustúpilo a môžem na tie miesta pekne spomínať a s rodinkou sa smiať nad "menším luxusom", ktorý sme si počas pár dní dopriali. :). Verím však jednému. Ak by som sa nebola rozhodla, že pôjdem, tak by som nemala žiadne zážitky, už vôbec nie milé foto zvierat, nefalšovanej radosti nášho drobca a teraz tak inšpiráciu na tento druh článku. Všetko zlé, je na niečo dobré - stará známa klasika, ktorá bude vždy pravdivá. Tak ideme na to...

Ako sme sa vybrali na vandrovku alias mini výlet :)

3. června 2014 v 21:14 | jessamine-rose |  Cestujem a spoznávam :)
Trošku som sa odmlčala. Tu na svojej stránke. Potrebovala som nejaký priestor na to, aby som si utriedila svoje myšlienky, aby som si oddýchla aj fyzicky a nabrala nejakú novú inšpiráciu pre moje vypísanie sa... tých možností ako a k čomu sa vyjadriť je tak viac, ale priznám sa vám, že nikdy neviem na čo sa práve zamerám. Čo konkrétne mi prejde hlavou a presne danú vec chcem rozobrať. A tak teraz a v tomto článku budem len kecať. Lebo aj to občas treba. Kecať, kecať, kecať ... až kým mi moje podvedomie nepovie: "Tak už by aj stačilo nie? Však si jak rozladené rádio..."