Spontánnosť moja - neplánovaná! :)

25. března 2014 v 22:13 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Niekedy mám v hlave veľké prázdno. Cez deň mi cez rozum prejde snáď milión myšlienok, nápadov a podnetov o čom by som mohla rozprávať, písať. Potom príde normálny večer ako ten dnešný a nič. Prázdno. Vygumované, vynulované, vyriešené a absolútne ticho. Divné. Plánovanie nikdy na mňa nebolo a keď už by som chcela byť ako tak poriadna a mať vedomosť o tom, čo chcem robiť v tú a tú hodinu, mala by som sa naučiť si isté veci zaznamenávať. Už si stokrát hovorím sama pre seba "Ráno si nachystaj diár! Áno - ten s tými pozlatenými stránkami a fialovými kvetmi na vrchu. Myslíš, že sa zaplní sám bez tvojho pričinenia?!" Lenže ako ja poznám svoje ráno a hlavne plánovanie ako také, dokážem myslieť na všetko možné, ale na nejaký pozlatený diárik - určite nie...


Plánujete si život? Resp. svoje dni? Moje dni vyzerajú poväčšine takto. Ráno silné uvedomenie, že zvonenie budíka sa nevypne, pokiaľ ho vlastnoručne nezaklapnem. A keď aj na tretie naliehanie zvoní a zvoní a ja spím ďalej akokeby sa nič nedialo okolo mňa, tak ma to prestane baviť, vypnem ho a vstanem. Do práce sa musí chodiť. Cez deň na mňa vyskočí krutá realita, že problémy sa samé nevyriešia, doklady sa samé nezaúčtujú a neodnesú tam kam majú ísť. Potom zapnem kávovar, doplním kofeín do tela voňavou kávou, ľahkými raňajkami a zisťujem, že začínam komunikovať.... :) "Už si sa nám zobudilo? Môžem už na teba hovoriť? A nezbiješ ma ak teda začnem, však nie..." - počujem v telefóne štebot zlatej osôbky, ktorá mi môže byť druhou mamou. Jej slová vždy potešia a rozosmejú... a nie, jej "nie" nepoviem nikdy.

No a potom, keď sa rozbehnem ako riadená strela a zvládam už naozaj robiť niekoľko vecí naraz, popritom premýšľam čo s načatým dňom. Prechádzka? Káva s priateľkou? Kino alebo reset s kolegyňami? Nákupy? Šport? Či skorý odchod domov? :D "Hmm, hmm, hmm, teraz by sa ti určite hodil ten diár, čo ti leží doma v skrini, však?" - ozýva sa moje druhé ironické ja. Tak si len tak pre seba povzdychnem a zahlasím "Ach joo, dilema toto každodenná." Ak sa chystám spraviť niečo užitočné pre svoje telo, tak to už plánujem aj ja a to takým spôsobom, že si veci obyčajne beriem zo sebou hneď ráno, no za normálnych okolností som otvorená rôznym možnostiam a príležitostiam. Čo príde to bude, čo nie, môže byť zajtra. Prípadne popozajtra. Alebo až ten ďalší týždeň? :D

Pred pár dňami som zvolila obyčajnú, jednoduchú prechádzku popri Dunaju. Milujem to miesto. Vždy ma niečim k sebe pritiahne a mám tak na chvíľku pocit, že ma svojou silou dobíja. Keď je krásne, sadnem si na schody, či do trávy a zahladím sa na vodu... je silná, rýchla a nezastaviteľná. Netreba mi k tomu hudbu, stačí, keď sa vzduch spojí s jej šumom a vytvoria tak spoločnú harmóniu zvuku, ktorá svojim prúdením vždy zakotví v mojom vnútri. A ja tak dokážem počúvať, vnímať a sledovať jej veľkoleposť aj niekoľko desiatok minút.

Dnešný večer sa s vami podelím o foto. Mám nový mobil a fotí krásne. Nedalo mi to teda nevyskúšať a tak vám sem dávam záber so zapadajúcim slnkom. Je z tých foto (aspoň pre mňa) cítiť, že keď slnko zapadá na Jar je iné, ako keď zapadá cez leto...



Hm, skúste si naplánovať takúto krásu. Dá sa to? U mňa nie. Ak mám chuť ju vidieť, tak sa v poslednej minúte rozhodnem, že ju uvidím. Spontánnosť moja - neopúšťaj ma.... :)

Krásny večer vám všetkým a zajtra ešte krajší deň

Jessamine-rose
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gil Gil | E-mail | Web | 26. března 2014 v 19:32 | Reagovat

Nádherný článek a nádherná řeka! :-)♥ Mohla by jsi psát knihy, všechno je tu vždycky tak poutavé, krásně popsané a tak blízké že to člověk prožívá spolu s Tebou :-) Vtáhne to do děje :-)
Dneska u nás proběhl zcela neplánovaný nádherný výlet do lesa, přítel ví že tam ráda chodím a pamatoval si že jsem o tom nedávno mluvila a měl přijet z města a najednou volá: "Jedem do lesa!" Ach bylo tam překrásně, svato, úžasný čistý vzduch, úžasné ticho, ptáčci, strakapoud ťukal na kmeny stromů, všude květinky, u svatého obrázku jsme meditovali a nabrali si vodu z pramínku, pak o tom MUSÍM napsat :-) :-) :-) :D
U mě je každý den naplánovaný. Jednak práce samozřejmě a jednak i volný čas: meditace, jóga, prostrace, modlení, meditace, čtení, jóga, meditace......a tak dále a tak dále dokolečka :D

2 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 27. března 2014 v 21:29 | Reagovat

[1]: si zlatíčko Gil :* ♥ ďakujem ti veľmi krásne. Moc si ma svojim komentárom potešila. No, na knižku ešte nemám. Na to treba iný talent :).
Mne sa tak isto páčil tvoj opis prechádzky. Predstavila som si to tak, ako keby som sa na tej prechádzke tiež nachádzala.... príroda je krásna, pútavá a ukľudňujúca. :)

3 pavel pavel | Web | 27. března 2014 v 23:37 | Reagovat

U vody je vždycky krásně... jako ty chodíš k Dunaji, já k Vltavě... i dnes jsem tam byl, když bylo opět krásně. Takové procházky jsou nezastupitelné a člověk krásně relaxuje ať už je s někým nebo sám.
Krásně jsi ty pocity popsala, lépe bych to neuměl. :-)

4 Ježurka Ježurka | Web | 28. března 2014 v 13:51 | Reagovat

Krásné fotky jsi vytvořila, opravdu! Voda uklidňuje, je to hezké u ní jen tak relaxovat, ale jen ne se topit, to už je horší! :-D

5 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 28. března 2014 v 20:41 | Reagovat

[3]: dnes som tiež chcela ísť pozrieť, ale pre únavu som si to namierila rovno domov. Nebol to posledný deň, tomu verím. Ty máš okolo seba krásnu prírodu, Praha je nádherná a má toľko krásnych miest, že stále je na nej čo obdivovať.... :)

6 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 28. března 2014 v 20:43 | Reagovat

[4]: ďakujem Ježurka a určite by som nechcela skončiť v tej vode. :D Stačí, že ju len pozorujem a viac si neželám. Samozrejme obdivujem každého jedného, ktorý ju splavuje a necháva sa unášať prúdom.... toľko odvahy ešte v sebe nemám! :D

7 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 1. dubna 2014 v 15:00 | Reagovat

Mám husí kůži a úsměv na rtech. Krásně jsi to popsala.A ten západ sluníčka? Nejraději bych si sedla do tvé první fotky a poslouchala řeku :-)  :-)  :-)

8 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 1. dubna 2014 v 22:22 | Reagovat

[7]: vždy sa teším, keď je vonku krásne, teplo a je možnosť sa zvaliť do trávy k tejto nádhere... nikdy ma to neomrzí, krása prírody je vždy príťažlivá... :) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama