Březen 2014

S citmi je to tak ...

29. března 2014 v 22:34 | jessamine-rose |  Výpovede...
Neverím tomu, že všetci ľudia sú bezcitní. Možno trošku opäť zo mňa prehovorí moja naivita vo všetko dobro sveta, ale i tak neverím tomu, že úplne všetci ľudia sú bezcitní. Nemôžu byť. Veď už len znak hlbokej nenávisti je úplne prirodzene prejavený cit. Nie ten dobrý a lichotivý, ale cit to rozhodne je. A prečo som sa rozhodla písať a rozprávať o citoch? Blúdila som časom, spomienkami, prežitými situáciami, rozhovormi, napísanými slovami ...

Spontánnosť moja - neplánovaná! :)

25. března 2014 v 22:13 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Niekedy mám v hlave veľké prázdno. Cez deň mi cez rozum prejde snáď milión myšlienok, nápadov a podnetov o čom by som mohla rozprávať, písať. Potom príde normálny večer ako ten dnešný a nič. Prázdno. Vygumované, vynulované, vyriešené a absolútne ticho. Divné. Plánovanie nikdy na mňa nebolo a keď už by som chcela byť ako tak poriadna a mať vedomosť o tom, čo chcem robiť v tú a tú hodinu, mala by som sa naučiť si isté veci zaznamenávať. Už si stokrát hovorím sama pre seba "Ráno si nachystaj diár! Áno - ten s tými pozlatenými stránkami a fialovými kvetmi na vrchu. Myslíš, že sa zaplní sám bez tvojho pričinenia?!" Lenže ako ja poznám svoje ráno a hlavne plánovanie ako také, dokážem myslieť na všetko možné, ale na nejaký pozlatený diárik - určite nie...

Happy Birthday to you - my Blog!

18. března 2014 v 21:45 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Je to neuveriteľné ako ten čas letí. Dnes je tomu viac ako len ideálny čas si trošku zaspomínať a vytvoriť si malú chvíľkovú nostalgiu spomienok na jednu úžasnú činnosť zvanú blogovanie. Takže všetci moji blogoví priatelia a aj vy náhodní čitatelia, dnes to nebude len o mne, ale aj o vás. Je to presne rok a jeden deň, kedy som prišla medzi vás a začala písať...

Tajomstvá ...

16. března 2014 v 10:40 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Keď sa zahľadím na hviezdy, vídim ich veľkoleposť. Napriek tomu, že sú vzdialené niekoľko tisícok míľ, občas mám pocit, že sú na dosah ruky... len sa k nim natiahnuť a dotknúť sa ich. Na pohľad sú jemné, jednoduché, no skrývajú v sebe veľkú silu a tajomnosť. Noc pod hviezdami je vždy o tajomstvách. Pohltia všetko, čo im dáš. Tvoje slová, bozky, dotyky, milovania ... zoberú si ich zo sebou hore do neba a vytvoria pre teba jednu hviezdu. Hviezdu tajomstva.

I´m not a woman

9. března 2014 v 23:51 | jessamine-rose |  Výpovede...
I´m not a woman. Really??? Divný názov, ja viem... budem sa ho snažiť vysvetliť vo svojom článku a možno ma trochu pochopíte a možno ani nie. Veľa ľudí, kopec názorov a strašne veľa možností. Je to prosté. Človek nečaká zázraky, jednoducho im verí. Nepotrebuje okolo toho komédie, potrebuje skutky. A keď skutky zlyhávajú, komédia sa mení na drámu, prestáva aj dúfať v tie jediné - zázraky.

Len byť tou, ktorou som ...

8. března 2014 v 12:17 | jessamine-rose |  Výpovede...
Aký krásny jarný deň je dnes. V noci som sa prehadzovala zo strany na stranu a nemohla som zaspať. Unavená hlava, unavené telo, akčný týždeň plný udalostí a dobiehania zameškaného bol za mnou. Prehrávala som si v hlave celý týždeň, nedávala vydýchnuť svojim myšlienkam a tak spánok išiel do úzadia. Nevadilo mi to... vidieť noc, prvé ranné zore a vychádzajúce slnko je lahôdkou pre dušu. Nad ránom bolo počuť štebot vtáčikov, z otvoreného okna sa rozliehal príjemný chladivý ranný vánok a moje oči pomaly zaspávali. Prebrala som čo som potrebovala, videla som krásu rána ... zaspala som. Rada spím pri otvorenom okne a načúvam prírode..., ale nezávidíte mi krásne prebudenie do nového dňa, však nie?