Mini chvíle, ktoré ma urobili šťastnou ...

1. února 2014 v 23:24 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Tak dlho som sa tešila na túto činnosť. Pustiť si milovanú hudbu, zabaliť sa do paplóna, otvoriť okno na písanie a len tak nechať prúdiť tok myšlienok, ktoré ma po celý týždeň sprevádzali... zanedbala som veľa článkov mojich obľúbených blogerov na tejto stránke a mám čo doháňať, aby som si každý jeden príspevok od nich /od vás, viem, že si ma prečítate/ pozrela. Len dnes večer sa budem venovať sebe, svojim úvahám a svojej pohode. Treba byť občas málinko sebecký, nie? :)


Vždy nastanú také mini chvíle, kedy či chcete alebo nie - pousmejete sa nad nimi. Tento týždeň nastali také dve krátke situácie, kedy sa úsmev objavil aj na mojej tvári a ja sa chcem o ne s vami podeliť. Aby ste sa aj vy usmiali spolu so mnou a možno až tak začudovane sa opýtali "a to ako vážne?" :) Veru - veru, vážne...

Prvá situácia. Bola som nervózna z toho, že sa mi opäť jedenkrát zhoršil zrak. Zamyslená som odchádzala od lekárky s otáznikom v hlave, či operácia nebude predsa len lepšia ako táto neistota, kedy sa zrak dokáže zastaviť na určitý stupeň a nekaziť sa ešte viac. Nevnímala som krásu zasneženej Bratislavy, poletujúce vločky naokolo, len som kráčala ďalej. Po príchode do budovy som spravila svoj naučený úkon - pozdraviť, preukázať sa, usmiať sa, podísť k výťahu...

Nevšimla som si, že nie som sama. Pozerala som do hora, na zostupujúci výťah, keď v tom sa niekde z diaľky ozvalo: "Ahoj..." Moje myšlienky sa rázom prerušili a otočila som sa za neznámym hlasom... usmieval sa. Čakal. A ja som pozerala ako teliatko. Asi si myslel, že som ho nerozumela, nepočula a tak zopakoval. "Ahoooj..." a pridal ešte väčší úsmev. Nerozmýšľala som, že by som sa konečne mala odzdraviť a usmiať sa tiež, ja som skôr rozmýšľala - "Odkiaľ ťa poznám? A poznáme sa vôbec?!"

Mladý, celkom pekný chalan - čakajúci na môj neprichádzajúci pozdrav... tak som niečo ako ahoj zahabkala naspäť. Tie oči ma sledovali ako do výťahu vchádzam, zatváram vnútorné dvere a pýtam sa - "na ktoré to bude?". Odpoveď bola rýchla, stále s tým istým úsmevom na tvári - "Na štvrté!" - znelo rázne a odhodlane. Nevedela som čo robiť. Minúta vo výťahu a mne to prišlo ako hodina. Bolo trápne sa pozerať pred seba a čítať si bezpečnostné pokyny pri možnom zaseknutí sa... ale jeho pohľad neprestával. Úsmev tak isto nie. Nevedela som, kam ho zaradiť, kto to môže byť a odkiaľ ma môže poznať! Nervozita vo mne stúpala a v tom sa výťah zastavil na jeho poschodí. Naklonil sa a už tak jemnejšie na mňa prehovoril: "Tak teda - ahoj..." usmial sa, žmurkol a zavrel za sebou dvere. Som idiot. Cítila som sa ako idiot.... ale potom neskôr som sa konečne usmiala aj ja :).

Druhá situácia. Piatok, štvrtá hodina poobede a víkend sa môže začať. Namierila som si to do môjho obľúbeného nákupného centra, kde som mala odloženú novú mp3jku. Tešila som sa jej, lebo teraz, keď je môj mobil v oprave a potom príde, už ho viac nebudem trápiť preplnenou hudbou... prechádzala som sa po centre, popozerala výklady, nové krásne kúsky, ktoré ma lákali ku kúpe. Po následnej cigarete som sa rozhodla ísť domov a nastúpila som na MHD. Spolu so mnou aj dvaja mladí muži. Nechtiac som sa započúvala do ich krátkeho milého rozhovoru..."
- "Vieš, ona je jednoducho úžasná..." - hovorí prvý chlapec svojmu kamarátovi, - "neviem, prečo to tak cítim, ale keď ju vidím, žiarim!"
- "A čím ťa tak dostala, čo ťa na nej upútalo??" - zvedavo sa pýta kamaráta svojho zaľúbeného kamaráta.
- "Svojou osobnosťou. Krásou. Má krásne modré oči, také prenikavé a jej vlasy. Tie jej krásne vlasy. Kučery, ryšavé. Je veselá. Nádherná." - zaľúbene opisuje zaľúbený kamarát.
- "Takže chceš povedať, že si sa zamiloval? No teda, to ti gratuľujem brácho, takého ťa nepoznávam!" - neskrýval úžas a nadšenie jeho kamarát.
Pozrela som sa na nich a usmiala sa na oboch. I ja im to prajem. Láska je krásna, keď vstúpi do nášho života. Spraví ho krajším, veselším, ľahším... dúfam, že to krásnej kučeravej ryšavke s týmto zaľúbeným chlapcom dlho-dlho vydrží :).

A neusmejte sa. Teraz, keď to píšem a spätne tak prehrávam svoje priame alebo nepriame zážitky - žiarim. Možno nemám pri sebe svoju polovičku, nie je ten, ktorý by mi vedel opätovať lásku - ale stále sa viem tešiť z šťastia druhých. Poviem vám tajomstvo - mňa to tiež robí šťastnou... :)

Krásny víkend vám prajem :)

Jessamine-rose
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pavel pavel | Web | 2. února 2014 v 11:18 | Reagovat

Jak asi z mých článků víš, taky mne často potěší víc vidět šťastné lidi než sebe samého... je to dvojnásobné štěstí.
Takže nosíš brýle a kouříš... aspoň si už tebe dokáži víc představovat... ještě pár měr v prsou, v boku a pasu a mám tě jak jak před sebou. Řekl bych že jsi blondýnka. :-D

2 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 2. února 2014 v 11:56 | Reagovat

[1]: :D :D pobavil si ma! Cigarety len tak zbežne, nie moc a max dve za deň... :) okuliare mám od 14 rokoch, ale zvykla som si už. A som brunetka! :D :D :D

3 pavel pavel | Web | 2. února 2014 v 14:09 | Reagovat

[2]: Děkuji, s těmi brunet vlasy si tě tedy upravím. :-D

4 chudobka1970 chudobka1970 | Web | 2. února 2014 v 23:30 | Reagovat

Já bych se asi zeptala odkud se známe. Ale mohl se splést on, nenapadlo tě to? :-D  :-D  :-D

5 pavel pavel | Web | 3. února 2014 v 5:30 | Reagovat

K té první situaci: Takhle si nechat ujít šanci k seznámení... :-D

6 Ježurka Ježurka | Web | 3. února 2014 v 17:22 | Reagovat

Jediné, co mne napadlo bylo také, že ses mu líbila a chtěl se seznámit. No, takhle by to dál nešlo, milá JESAMINE-ROSE! :-D

7 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 4. února 2014 v 22:18 | Reagovat

[4]: on sa veru nesplietol :D. Nakoniec som aj zistila, kto to bol a bolo to milé :) :)

8 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 4. února 2014 v 22:20 | Reagovat

[5]: a kto povedal, že bruneta sa občas nemôže zachovať ako blondínka? :D :D No... :) hádam to nebola posledná možnosť ako niekoho spoznať :D

9 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 4. února 2014 v 22:21 | Reagovat

[6]: Ach Ježurka, ja viem :D. Písala som - som idiot a len idiot sa tak zachová :D :D, ako som písala vyššie Pavlovi, snáď niekedy nabudúce :)

10 pavel pavel | Web | 4. února 2014 v 22:43 | Reagovat

[8]: To máš pravdu, není všeho konec. Buď se znovu přihlásí, nebo to nebyl ještě ten pravý. :-D

11 Gil Gil | E-mail | Web | 6. února 2014 v 9:26 | Reagovat

To je nádherný článek, mě to dělá přesně stejnou radost :))) :3 Ten milý rozhovor chlapců v MHD mi vykouzlil úsměv na tváři (a taky trochu slz dojetí abych nelhala :)) :3 :-) a tak krásně jsi to vše popsala Jessamine-rose, četla jsem to třikrát dokola :-) Ten článeček šíří vůni dobra a lásky, Tvé i ostatních lidí :)

12 Gil Gil | E-mail | Web | 6. února 2014 v 10:06 | Reagovat

Ke mně teď radši nechoď Jessamine, nehorázně se tam dojímám a třeba už by to někoho mohlo otrávit:D ale když já jsem taková

13 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 16. února 2014 v 17:34 | Reagovat

[11]:[12]: že k tebe nemám chodiť Gil? :D Na tomto sa nedohodneme, lebo ja rada čítam tvoje články :D. Sú inšpiratívne a vďaka ním poznávam a učím sa aj niečomu novému. Krásne píšeš :) ♥
Btw... občas si ešte spomeniem na tých chlapcov a ich rozhovor, prípadne, keď v robote stretnem toho usmievajúceho chlapca... :) je to príjemný pocit :)

14 Amelie Amelie | Web | 1. května 2014 v 19:48 | Reagovat

Moc pěkně napsané. Taky si všímám podobných nádherných "maličkostí". Věnovat někomu úsměv na ulici, převést starou babičku přes cestu, věnovat pánovi parkovací lístek platící ještě 3/4 hodiny, podržet dveře..a oni se ti lidé usmějí sami. Je krásné vnášet štěstí a radost do života druhých ...

15 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 3. května 2014 v 14:49 | Reagovat

[14]: veru, veru... maličkosti, ktoré robia deň oveľa viac krajším :) Krásne si to napísala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama