Pri vínku ...

9. ledna 2014 v 23:56 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Bol to krásny večer. Mierna nostalgia smútku sa vznášala miestnosťou, ale pokúsili sme sa ju zahnať čo najďalej do úzadia. Tmavá, na prvý pohľad odpudivá miestnosť, pripomínajúca pivnicu je v skutočnosti jedno z najutúlnejších miest, kde som kedy bola. A práve na takomto mieste dokážete vypnúť a svoje myšlienky presmerovať na niečo iné. Vyspovedať svoju dušu tak ako potrebujete, cítite.



Keď nám čašník priniesol fľašu ružového vína, pripíjali sme si na to Najlepšie - v ďalšom roku, v krokoch kam nás osud zanesie... po štrngnutí pohárov sa stačilo pozrieť do očí, ktoré jasne signalizovali aké trápenie v sebe ukrývajú. Strach, sklamanie, napätie, miernú neistotu - ako to celé dopadne. Teórie, ktoré si dokážeme vytvoriť v hlave, nám dokážu narušiť rovnováhu a v srdiečku na moment vyvolať chaos. Len, kto by sa tým všetkým nezaoberal, ak vie, že ľúbi.

Budúcnosť vyvoláva pocit neistoty, lebo nikdy nevieme, čo sa v skutočnosti stane. Ja by som si želala, aby ochota bojovať za lásku zvíťazila pred stagnujúcou istotou, že to čo práve je, je trvalé a nemenné.

Láska je nevyspytateľná. Najprv nám ukáže, že to bez sklamania a s patričnou dôverou ide. Odhodíme pochybnosti a strach do úzadia a ulietavame na pocite, ktorý je hrejivý a príjemný..., no potom pridá jedno polienko, druhé, tretie a skúša, či sme skutočne hodný toho vzťahu, ktorý máme. Skúša našu trpezlivosť a dôveru. Ukáže nám nepríjmenú tvár stereotypu a či naša schopnosť ľúbiť prežije v srdciach i napriek miernym nedostatkom, ktoré postupne odhaľujeme svojim charakterom...

Dokonalosť sa vždy ťažko hľadá, lebo dokonalosť ako taká neexistuje... iba, keď prestaneme premýšľať nad tým, čo za dokonalosť považujeme, objavíme ju tam, kde by sme ju nikdy nehľadali. Pravá dokonalosť nás samých, či toho druhého je hlavne o nájdení rovnováhy v našich srdciah...

Ani neviem, či z toho večera vzišlo nejaké ponaučenie do budúcnosti. V každom prípade, keď som odchádzala a opäť som sa pozrela do tých istých očí, už v nich bol viditeľnejší úsmev. Napätie mierne ustúpilo do úzadia a opäť raz si to odniesli dve pamätné piesne, ktoré dokonale vystihli danú situáciu, v ktorej sme sa ocitli...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ježurka Ježurka | Web | 10. ledna 2014 v 17:19 | Reagovat

Láska je krásná, ale dokáže i ubližovat. Já vím. Taky jsem si myslela, že ten první bude i posledním. Bohužel. Ale on se ten pravý někdy hledá déle, ale hlavní je, že se najde. Mně to také trvalo, ale nakonec to dopadlo dobře. Držím ti také palce! :-D

2 pavel pavel | Web | 10. ledna 2014 v 21:56 | Reagovat

Vyváženost a rovnováha nám často pomůže překlenout se přes různé pády a příkoří. Ale i ta láska, i když často zabolí, je k životu nepostradatelná... protože bez ní, jak říkají básníci, je jen pustina.

3 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 12. ledna 2014 v 19:22 | Reagovat

[1]: myslím, že môj nasledujúci článok nebude o nič viac optimistickejší, práve pre to, čo vieme obe - láska vie ubližovať. A nielen láska... samozrejme ti ďakujem Ježurka, ale ja tak nejako už prestávam veriť...

4 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 12. ledna 2014 v 19:24 | Reagovat

[2]: a práve sa na tej pustine nachádzam ... opäť raz a znova... niekedy je ubíjajúce hľadať stále tú istú vyváženosť a rovnováhu, keď zakaždým príde niekto, kto ti ako-takú vybudovanú rovnováhu prevráti úplne naopak...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama