Porozprávajme sa o dôvere ...

16. prosince 2013 v 0:01 | jessamine-rose |  Výpovede...
Nedá sa mi zaspať. V pokusoch o spánok som sa snažila zatvoriť oči a myslieť na niečo pekné, aby sa mi zaspávalo ľahšie. Zajtrajší deň a nielen ten zajtrajší bude náročný ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke. Lenže, keď je chaos v hlave, tažko sa s tým spí. Neostávalo mi nič iné, len otvoriť moje okienko na písanie a trošku sa "vykecať" - v rámci možností...


A preto... porozprávajme sa trošku o dôvere...

Ako veľmi je človek schopný niekomu dôverovať? Čo je ochotný pre dôveru spraviť? A ako som schopná dôvery ja? Otázky, ktoré ma prenasledujú už veľmi dlhý čas a aby som si ich ako tak utriedila v hlave, tak sa pokúsim z toho nejakým spôsobom vyrozprávať.

Keď som bola ako dieťa nemala som okolo seba veľmi veľa priateľov. Vždy som sa upäla na jednu, max dve osôbky, s ktorými som mala spoločné záľuby a to konkrétne priateľstvo pestovala. Dokázali sme sa do jednej miestnosti zatvoriť na dlhé hodiny a rozprávať sa. O iných kamarátoch, spolužiakoch, tajných láskach, našich rodinách, snoch a túžbach... vedeli sme jedna o druhej veľmi veľa a dalo by sa povedať, že som dôverovala a myslela si, že ona dôverovala mne... boli sme deti, ale i tak sa niečim tá dôvera narušila, čím skončilo naše priateľstvo.

A tak to potom išlo ďalej do puberty, dospelosti... vždy som si našla k sebe "spriaznenú dušičku", s ktorou sme zažívali určité životné obdobie a jedna druhú sme posúvali ďalej. Nie nadarmo sa hovorí, že každý kto príde do tvojho života je dôležitý. Má ti odovzdať určitý odkaz, niekam ťa posunúť, v niečom ťa povzbudiť a naopak, má ti ukázať aj odvrátenú stránku ako to ísť nemá. Či v dobrom, alebo v zlom. Každý ti má niečo dať, čo ťa tvojim životom posunie postupne ďalej.

Ako som postupne prichádzala k rôznym osobnostiam a dôležitým ľudom pre mňa, moje bytie, tak vekovo v určitých situáciach stúpala aj moja dôvera k nim. Verila som, že to je obojstranné a to, čo ja vložím do priateľstva, tak sa mi aj nejakým spôsobom vráti. Dúfala som, že keď ukážem svoje srdce druhému, tak ho neudupe a nepošliape, ale naopak ukáže mi aj on to svoje. Ale niekde sa asi stala chyba ...

Dokázala som povedať o sebe, svojich snoch, túžbach a predstavách tak veľmi veľa, že ma až bolí ako som celý čas videla pravdu, no verila som v tú vzájomnú dôvernosť... vedela som, že raz príde deň, keď skutočná pravda víde na povrch, no v duchu som ju potláčala každým dňom ďalej a ďalej. Nechcela som ju. Nie takú. Bolestivú.

Som trpezlivá, naivná a príliš dôverčivá ... keď ja niekoho považujem za najlepšieho priateľa, tak má moju stopercentnú dôveru na všetko. Dokážem sa obetovať, pomôcť v tých najkritickejších situáciach a byť prítomná, vždy, keď je to potrebné. A čo teraz z toho všetkého mám?

Nenávidím, keď niekto dokáže klamať do očí a presviedčať vás o opaku ... a tak moja dôvera opäť raz klesla... z diaľky pozorujem kvázi výsmech do očí mojej naivite a prílišnej dôverčivosti a pritom si ani neuvedomujú, ako tým ublížili a ubližujú ... a to som ich považovala za tých jediných a najlepších. Nezaujímam ich, lebo im nemám čo dať? Alebo získali to čo potrebovali a teraz som im k ničomu? Môžu mi behať rôzne teórie v hlave, môžem si spájať určité body, slová a situácie ... aj tak mi to už k ničomu nepomôže. Bude to bolieť rovnako. Lebo som mala rada, ľúbila ...

Teraz viem jedno... nikdy sa neoplatí dať zo seba všetko či po psychickej alebo materiálnej stránke. Oplatí sa dať len toľko, koľko ti je dané z druhej strany a potom nikoho nič bolieť nebude.


Majte sa pekne, sladké sny ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elwin Elwin | E-mail | Web | 16. prosince 2013 v 20:44 | Reagovat

Nedávno jsem se s jednou - pro můj život velmi důležitou osobou - bavila na téma důvěra, jestli jí, resp. jemu, věřím. CHvíli jsem nad tím přemýšlela a zjistila, že ano, věřím mu a absolutně. Protože mě nikdy nezklamal, nikdy nezradil. A když mi bylo nejhůř, stál při mě, držel mě za ruku a poslouchal můj výlev, radil a prostě... to je ten důvod, proč ho tak miluju :) je to v prvé řadě kamarád, ale ten nejlepší, a také ten nejúžasnější chlap :)

ale stejně jako ty, jsem schopná dát ze sebe maximum, pro druhé se víceméně obětovat, ale stejně jako ty, už jsem byla několikrát zrazena. Bolí to, hodně. A hlavně, člověk pak tak nějak neví, co si s tím počít. Protože tohle je přece špatné, to se nedělá... a tak.

Drž se, má milá. Bude snad lépe, jednou se naučíme nebýt takové, snad :) naivně doufejme :*
ať je brzy lépe, andělská :)

2 Gil Gil | E-mail | Web | 17. prosince 2013 v 12:28 | Reagovat

Moje důvěra patří silám Dobra :-) Tam se obracím, tam je můj domov. Když existuje jeden člověk, kterému můžu důvěřovat, je to nádherný zázrak :-) Já ji u lidí jinak moc nehledám, nepotřebuji, nejsem na ní závislá. Pracuji pro ně ale nepotřebuji nic nazpět :-) Nehledala bych u nich štěstí :-)

3 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 17. prosince 2013 v 23:01 | Reagovat

[1]: ďakujem Elwin, za krásny komentár a tvoje slová :). Moc ma potešili a ver tomu, že všetkého je dočasu. To čo ťa trápi najviac vždy vyjde na povrch a prinúti ťa to svojim spôsobom premýšľať nad tým a riešiť...
Každý pád na dno, je odrazovým mostíkom na ešte vyšší vrchol.
Naivne verím tomu, že raz takýmto veciam bude koniec a budem mať okolo seba len tých, s ktorými v živote môžem naozaj počítať...

4 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 17. prosince 2013 v 23:04 | Reagovat

[2]: svojim spôsobom som na tej dôvere závislá, lebo potrebujem cítiť u druhého oporu. Je to určite ozaj skvelý pocit vedieť sa spoľahnúť len na seba a svoju mienku, svoje schopnosti a možnosti. No niekedy iný názor, iný pohľad na vec je viac potrebnejší ako ten vlastný. O tom je tá dôvera.
Obdivujem tento tvoj postoj Gil :), ale ja ho nedokážem taký mať... si úžasná! :)

5 pavel pavel | Web | 18. prosince 2013 v 0:27 | Reagovat

Máš pravdu, to jsem zjistil po několikaletém manželství, že mohu důvěřovat jen maximálně sobě. ;-)

6 Ježurka Ježurka | Web | 18. prosince 2013 v 13:53 | Reagovat

S tou důvěrou je to opravdu stále horší a horší. Nevím, proč jsou lidi na sebe tak zlí, někdy až moc, nerozumím tomu. Jak by bylo na světě krásněji, když bychom se k sobě chovali slušně a neklamali jeden druhého. Důvěra je opravdu důležitá! Já ale plně důvěřuji svému manželovi, dětem, i mamince. Ještě by se jich pár našlo.

7 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 22. prosince 2013 v 22:35 | Reagovat

[5]: niekedy je to ozaj zlé, keď vieš, že na druhého sa spoľahnúť nemôžeš, aj keď to potrebuješ a že komu môžeš veriť, si ty sám... je to smutné. :(

8 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 22. prosince 2013 v 22:37 | Reagovat

[6]: ja to vidím v tom, že každý je nejaká osobnosť, ktorá potrebuje ukázať, že je tu a má svoj názor. Nepozerá na to, kedy hovorí viac ako je potrebné a že svojim konaním môže druhému ublížiť... v dnešnej dobe je prvoradé to, čo potrebuje človek sám, než to, ako sa pritom budú cítiť druhí...

9 Miriam M. Miriam M. | Web | 7. ledna 2014 v 20:33 | Reagovat

Nenech si důvěru vzít. Ať už se stane cokoli. Máš pravdu, často špatně končí, když ve vztahu jeden dává o hodně víc než druhý, ve všem má být rovnováha - a někdy paradoxně ti, kteří víc přijímají, mají tendenci utéct. Nikdo nemá rád dluhy. Ale to už trochu odbíhám. Někomu věřit je riskantní, jenže je vždycky lepší to riziko podstoupit, ať už vztah dopadne jakkoli, vždycky Tě to nějak obohatí. Mnohem víc, než když je člověk sám. Jak jsi ostatně psala.
A co se týče podrazů a zklamané důvěry, také jsem zažila dost ošklivé věci od hodně blízkých lidí. Vyříkali jsme si to - v jednom případě padla z mé strany i facka, ale pročistil se vzduch. Odpustila jsem a my pokračovali, kde jsme přestali. Ustáli jsme to. Někdy to jde - a stojí za to se o to alespoň pokusit.

10 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 7. ledna 2014 v 22:23 | Reagovat

[9]: ďakujem Miriam za milé slová a ver mi, keby pomohla facka, ktorá by prečistila vzduch, vedela by som, komu by som ju venovala za to všetko. Ale súhlasím s tebou a v podstate aj dnes večer som nad tým celým premýšľala... každý jeden vzťah-nevzťah ťa niečim obohatí, kedy na určitú vec (konanie) nezabudneš... a ideš ďalej.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama