Listopad 2013

Nechaj plynúť čas a uvidíš možnosti, ktoré ti ponúka ...

30. listopadu 2013 v 23:00 | jessamine-rose |  Výpovede...
Ako rýchlo ten čas letí ... len nedávno som odkladala zimný kabát do skrine a opäť ho mám na sebe oblečený. Na začiatku roka som sa bála aký nás bude čakať tento rok a o mesiac je mu už koniec. O mesiac, jeden deň a jednu hodinu budem o rok staršia. Priznám sa, že cítim ako sa blížia a tak posledne nič nerobím len, premýšľam nad rýchlosťou a mocou času. Je neúprosný, nezastavuje sa a nedáva možnosti na príliš dlhé uvažovanie. Plynie...

Už sa to pomaličky blíži ...

28. listopadu 2013 v 22:59 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Už som bola zúfala. Chcela som kričať a volať o pomoc, keď som sa nevedela dostať k oknu a písať. Je to ako zákon schválnosti - strašne niečo chceme a schválne to nedostaneme. Ja som potrebovala otvoriť toto okno na písanie a "porozprávať sa" tak trošku. A ono to nešlo... nerozumiem, či mi prestal pracovať Internet Explorer a prestal reagovať na to čo potrebujem a tak som si stiahla na chvíľu Google Chrome a konečne som spokojná... vlastne, vtedy som nadávala ako pes, že to nešlo a chvíľu som si myslela, že blog.cz má nejakú poruchu a až potom mi neskôr došlo, že chyba bude na mojej strane... no koniec dobrý, všetko dobré - teším sa, že opäť píšem.

Keď sa povie "mám chuť na niečo dobré" ...

20. listopadu 2013 v 23:45 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Zbožňujem, keď môžem niekoho niečim malým potešiť. Je jedno čo to v tej chvíli je. Rovnako ako jemu, aj mne sa rozžiaria oči a s napätím očakávam jeho reakciu. V duchu premýšľam nad tým aká bude "Bude sa to páčiť?", "Čo asi tak povie, keď otvorí ten malý darček?", "Usmeje sa, či bude sklamaný?" Stratená v predstavách o reakcii z prekvapenia sa pristihnem pri menšom úsmeve... deň sa mi zdá krajší, veselší. Lebo nie je nič krajšie ako to, keď sa rozžiari úsmev na jeho tvári a v jeho očiach vidíte tú vďaku a radosť ...

neviditeľná a vzdialená ...

17. listopadu 2013 v 22:32 | jessamine-rose |  Výpovede...
Už je to pár dní, čo mi ide srdce vybuchnúť. Skúšam sa nadýchnuť, aby som svoj stav upokojila, no zakaždým to je s pribudajucími slzami. Nechcem plakať, nechcem mať rozmazaný pohľad na svet okolo seba. Potom sa srdce len chveje a bolí. Moc bolí.
Niekedy tento pocit jednoducho neviem zastaviť. Viem, že to tak je a viem prečo to tak všetko cítim...

Štyri dni "leňošenia" ....

14. listopadu 2013 v 22:31 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Niektoré "ženské záležitosti" by som rada čas od času darovala niekomu inému. Niekoľko dní pred tým ako ten deň príde som nesvoja. Chytia ma tehotenské chute a nálada sa mi strieda ako hodinky. Byť v tej chvíli so mnou je ozaj nemožné a neznesiteľné. Dnes ráno som sa zobudila ako zbitý pes. Oči som nevedela otvoriť, lebo migréna si povedala, že aj jej sa u mne páči a tak chvíľku (skoro celý deň) sa usadila v mojej hlave. Nespala som takmer celú noc. Zima sa striedala s príšerným teplom. Nepomohlo kúrenie, hrubé teplé ponožky, mikina a dva paplóny. Klepala som ako keby v mojej izbe nastala doba ľadová. Tak som chytila mobil do rúk a zavolala do práce, že dnes si spravím voľno...

Reťazovky - neminulo ma to a celkom ma to bavilo :)

6. listopadu 2013 v 22:57 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Reťazovky... ako ja vás mám rada. :) Ale je to tu a nebudem sa tomu vyhýbať. Je to hra a hrať sa občas treba. Mala som konečne pokoj, mohla som si vyložiť nohy a preklikávať sa článkami tak ako som to chcela od začiatku víkendu. Ale niekto mieni a rodina mení ... nie, nesťažujem sa. Náhodou to bol veľmi krásny predĺžený víkend. Sem-tam s pokorou a zamyslením nad tými, čo tu už nie sú, pripomenutie si chvíľ, kedy boli s nami a zaplňovali tak náš život. A potom radosť a oslava v jednom. Potešila som sa mojim malým drobčekom, v kľude a pohodlí som si pozrela všetky halloweenske filmy čo bežali v TV a prepiekla som sa koláčmi snáď aj do ďalšieho týždňa.
Celkom ma to bavilo.