Září 2013

Víkend plný lesných plodov... a hlavne oddychu - časť prvá

29. září 2013 v 23:12 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Víkend je už za nami a nasleduje ďalší pracovný týždeň. Zo začiatku to aspoň u mňa vyzeralo na víkend v posteli. Celý čas mi len stúpala teplota, cítila som sa divno od žalúdka a dokonca sa mi ozval aj žlčník. Môžem povedať, že už som sa chcela objednať na sono vyšetrenie, tak to bola nepríjemná bolesť. Žiadne super krásne výhliadky na pekný víkend som rozhodne nevidela. Ešte aj doma to vyzeralo ako po hororovom filme. Zo všadiaľ sa valila voda a než sa našiel "vinník", ktorý to všetko zapríčinil, tak prešlo veľa hodín. Ako to obyčajne býva v amerických filmoch, aj u nás všetko skončilo happyendom a okrem nezabudnuteľných praktických vodoinštalačných zručností, môžem tento víkend hodnotiť viac ako len dobrý.

som ako jeseň ...

23. září 2013 v 22:20 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Niekedy sa vo mne hromadí veľa pocitov a neviem im dať ten správny tvar či smer. Keby som svoju chaotickosť mala opísať s poetizmom, tak by som si vybrala toto obdobie...

Milovaný...

16. září 2013 v 22:45 | jessamine-rose |  Moje príbehy, poviedky...
Je to prvotinka. Nikdy som nebásnila, nemala som k tomu blízko. V poslednom období nechávam načúvať svojmu vnútornému hlasu, srdcu. Nestíhala som si zapísať úplne všetko to, čo som v sebe počula. Čo zostalo vypočuté mojim srdcom a opakovalo sa to stále dookola dostalo takýto tvar. Je to vyznanie, o láske. Veď napokon, všetko čo cítime srdcom je podchytené láskou...

Viem si to predstaviť...

7. září 2013 v 23:45 | jessamine-rose |  Výpovede...
Niekedy sa nepozastavujem nad tým čo bude o pár minút, či hodín a nechávam plynúť čas. A naopak, niekedy ten čas očami tlačím dopredu najviac ako vládzem... dúfam, chcem a želám si. Objavíš sa v mojej hlave a mňa to núti nad tebou premýšľať. Nemal by si tam byť. Bolo by to o to jednoduchšie... "je nemysliteľné, nemožné byť spolu. Či len to skúsiť.... "

septembrové predsavzatie...

4. září 2013 v 22:20 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Mala som chuť opäť len tak písať. Je ozaj fajn mať miesto, ktoré si môžem len tak otvoriť a vpísať do neho všetko to, čo sa ženie mojou hlavou. Neviem ako vy, ale ja mám z toho potom iný dobrý pocit. Ako keby mi balvan padol zo srdca, odbremenila som sa od nejakej ťažoby, lebo myšlienky, ktoré tvorili nejaký chaos, postupne do seba zapadli. Nejako podobne sa cítim teraz v túto chvíľu. Prečítala som si pár krásnych článkov a zapla hudbu, ktorá bola dnes balzamom na dušu.