Neistota a strach - zo snov...

4. srpna 2013 v 12:06 | jessamine-rose |  Výpovede...
Poznám svoje sny, túžby a aj to, čo čakám od života. No i tak ma sprevádza neistota. Niekedy si nestačí povedať "Ja na to mám a dokážem to... Podarí sa to, veď nie je možnosť aby niečo zlyhalo.... Stane sa to, lebo jednoducho musí" a plná elánu vstať a ísť vpred toho, čo som si vysnila. Je to zložité. Toľko prekážok hodených do cesty, toľko iných smerov a zrazu dlhších, nečakaných zvratov a koncov, či nevypovedaných otázok... ako keby sny boli len pre vyvolených. Lenže nie sú. Každý má právo na svoj sen, len sa nesmie vzdať, že?



Som z toho trochu zničená a smutná. Nestačí vynaložiť maximálne úsilie, občas je potrebné i šťastie.

Pred pár mesiacmi, možno rokom som si dala záväzok, že sa životom pohnem trošku ďalej. Vysnívala som si "slobodu" takú ako pred pár rokmi. Bol to neuveriteľný pocit možnosť sa rozhodovať sama za seba a robiť si s dňami čo sa mi zachcelo... skôr mám teraz častejšie pocit, že som sa dostala do nejakého divného kolotoča, kde sa síce jedenkrát podarí získať to čo chcem, ale otočením sa vytratím polovicu z toho, na čo bol môj pôvodný plán. Bez návratu.

Dosť často počúvam od blízkeho okolia "si až príliš dobrá.." A tak si vždy poviem, "akým spôsobom pomôžeš druhým, takým istým dielom sa ti to vráti".

Dobré srdce a nevyriešená minulosť ma brzdia k slobodnému budúcemu životu. Viem, čo je chybou. No som to stále ja. Iná asi momentálne nebudem. Poznám sa. Niečo veľké začnem a pre malý otáznik a menšiu kolíziu toho nechám. Nedokončím. Vzdám sa. Bojím sa prehry, pádu, samoty. Hlavne tej samoty.

Bojím sa snívať a tešiť sa na niečo, čo je tak vzdialené.... lebo, nie je príjemné ráno sa zobudiť s tým, že ďalší sen sa potopil bez možností návratu. A niekedy vlastnou nerozvážnosťou. Či slovným obvinením bez toho, aby som si overila skutočné fakty.

A preto mi je smutno.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ježurka Ježurka | Web | 5. srpna 2013 v 16:51 | Reagovat

V podstatě je těžké měnit svou povahu, kterou mám danou, ale občas je to asi nutnost. A že jsme někdy zklamaní a hodně z toho, že nám všechno nevyšlo tak, jak jsme snili a chtěli, to je život. Ale věřit - to musíme stále.

2 jessamine-rose jessamine-rose | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 21:30 | Reagovat

[1]: Viem, Ježurka... a ďakujem za krásny komentár, len sama isto vieš, že niekedy je ťažko veriť niečomu, keď máš v sklamaniach prevahu ako v samotnom šťastí... stále to tvrdím a je to tak, som optimistka a aj v tomto divnom období vidím nejaký ten plamienok nádeje aj keď je len maličký... tak snáď raz :)

3 Ježurka Ježurka | Web | 7. srpna 2013 v 17:56 | Reagovat

[2]: To je dobře, že jsi optimistka. To já též. Určitě se nám tak lépe žije, ne? Ale pravda je, že někdy je to těžké pro každého.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama