možno raz, jedného dňa....

18. srpna 2013 v 23:25 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keď som si v marci tohto roku zakladala tento blog, vedela som, že to bude viac miesto na moje spovede ako filozofické úvahy, či zážitky. Viem, že málokoho baví čítať podobné spovede a možno aj po pár riadkoch vypína stránku a odchádza. Nečudujem sa. Určite je krajšie čítať články o šťastí, pozitívnom myslení a úspechoch... i ja také rada čítam. Zahrejú na duši, vyčaria úsmev na tvári viac ako článok, ktorý je o večnom nešťastí, či plakaní...


Ale i pre toto som si zakladala svoj blog. Potrebovala som anonymitu, možnosť sa vypísať a usporiadať si v hlave, vo svojom srdci svoje neúspešné, zlé a ťažké obdobie. Nepíšem do detailov prečo bývam viac smutná ako šťastná. Trvá veľmi dlho, ja sama to viem. Je to preto, že sama sa málokedy viem motivovať a ísť hrdo vpred nejakému cieľu, ktorý by ma aspoň na malú chvíľku spravil šťastnou.

Som vďačná za zdravie, ktoré mám. Som vďačná aj za strechu nad hlavou, pravidelný mesačný príjem a za iné veci, ktoré iní ľudia nemajú. Viem, čo okolo seba mám a vážim si to. Naozaj si to všetko vážim.

Viem aj to, že nikto z nás si nevyberie rodinu, do akej sa narodí. Nevyberie si svoj vzhľad, ani charakter. Môže sa formovať a pracovať na sebe, to netvrdím, ale proste nejaká fyziónomia a karma je mu daná a už na nás samom záleží, ako sa budeme formovať ďalej.

Len mi jednoducho vysvetlíte, že prečo nedokážem zaujať opačné pohlavie natoľko, že by bolo ochotné spraviť pre mňa to, čo ja sama by som spravila pre neho? Prečo sa mi láska vyhýba a vzdiaľuje vždy, keď len o trošku viac prejavím o ňu záujem?
Potrebujem návod na šťastie. Poznáte nejaký? Ak áno, sem s ním...

Nechcem nádej, tej už bolo dosť. Ani len predstavy.... skutočné slová a skutočné činy, to sú hodnoty, pre ktoré sa oplatí milovať. Teraz som v takom stave, že premýšľam, kde som opäť spravila chybu a čo som prehliadla... urazila, či nahnevala. prečo je tu teraz odmlka a ignorácia.

Chcela by som mať ten dar možnosť isté veci hodiť len tak za hlavu a netrápiť sa nimi, nerozoberať ich. No som človek detailsta. A keď niečo nepreberiem z rôznych strán, neviem od toho dať ruky (hlavu) preč. Riešim, analyzujem a prekrúcam tak, až mi z toho ide hlava vybuchnúť a srdce roztrhnúť. Iný by už trikrát zabudol, no ja ešte len riešim...


Či vari nie som hodná toho, aby niekto aj pre mňa spravil to, čo dokážem spraviť ja pre druhých?!




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aailyyn Aailyyn | Web | 22. srpna 2013 v 20:18 | Reagovat

Na to se asi nedá říct nic jiného, než že zkrátka nemůžeme mít vždycky všechno. Někdo partnera má, někdo má a neklape mu to, někdo nemá zázemí doma...

2 jessamine-rose jessamine-rose | E-mail | Web | 22. srpna 2013 v 22:38 | Reagovat

[1]: To je pravda, nemôžeme mať všetko a mali by sme si vážiť to, čo máme.... každý z nás je individuálny, má iný osud....

3 pavel pavel | Web | 25. srpna 2013 v 12:16 | Reagovat

Nebát se druhé oslovit a dát se s nimi do řečí... Pokud jen to pro tebe těžké, je třeba twoo, kde se můžeš seznámit... nebo tady... taky jsem tady poznal přítelkyni.

4 jessamine-rose jessamine-rose | E-mail | Web | 26. srpna 2013 v 21:51 | Reagovat

[3]: hmmm, tu ani nešlo o to, báť sa druhých osloviť a nadviazať s nimi nový kontakt. To nie, toho sa nebojím. Viem, že je veľmi veľa prostriedkov ako niekoho spoznať.... tento blog bol skôr o tom alebo resp. o niekom, koho si moje srdce vybralo, ale neuspelo...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama