Srpen 2013

augustové hodnotenie...

25. srpna 2013 v 19:49 | jessamine-rose |  Výpovede...
Po prudko depresívnych stavoch naraz vchádza slniečko do mojej duše. Je to malá iskrička, ktorá postupne krok za krokom rozpaľuje celé moje vnútro a vnáša do nej svetlo. Svetlo nádeje. Písala som, že už nádej nechcem a nepotrebujem. Ale pravdou je, že práve tou nádejou a novou vierou to všetko pekné len začína. Tak aj túto nádej nechám pekne rásť, nech rozvíja všetko to správne a pekné...

možno raz, jedného dňa....

18. srpna 2013 v 23:25 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keď som si v marci tohto roku zakladala tento blog, vedela som, že to bude viac miesto na moje spovede ako filozofické úvahy, či zážitky. Viem, že málokoho baví čítať podobné spovede a možno aj po pár riadkoch vypína stránku a odchádza. Nečudujem sa. Určite je krajšie čítať články o šťastí, pozitívnom myslení a úspechoch... i ja také rada čítam. Zahrejú na duši, vyčaria úsmev na tvári viac ako článok, ktorý je o večnom nešťastí, či plakaní...

o nepredvídateľnom počasí a samotnej budúcnosti... :)

14. srpna 2013 v 23:24 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Keď pozerám na tú kritickú hodinu, vidím sa už pomaly v ríši snov. Takže v podstate napoly ospalá, som sa rozhodla namiesto pekného a sladkého spánku, otvoriť blog a začať písať.
Aký ste mali deň?

Leto sa ešte zďaleka nekončí...

11. srpna 2013 v 17:27 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Posledné horúčavy mi dali neskutočne zabrať. Keď sa teplota vyšplhala nad 40 stupňov, som mala pocit, že sa rozlejem vo svojej celosti tak ako som. Nepomáhal pitný režim, prievan spojený s ventilátorom a ešte dodatočným ovievaním. Neosviežil ma dostatočne ani telový sprej, či sprcha v pravidelných intervaloch. Bola som doslova uvarená zaživa. Ale to asi každý z vás. Veď napokon, teploty boli dosť vysoké všade naokolo.
Pri spomienke na druhý týždeň "sahary" som si i bez tak vedela vychutnať toto horúce, ale i krásne leto. Tak poďme sa trošku presunúť opäť do toho ubijajúceho horúceho týždňa...

Neistota a strach - zo snov...

4. srpna 2013 v 12:06 | jessamine-rose |  Výpovede...
Poznám svoje sny, túžby a aj to, čo čakám od života. No i tak ma sprevádza neistota. Niekedy si nestačí povedať "Ja na to mám a dokážem to... Podarí sa to, veď nie je možnosť aby niečo zlyhalo.... Stane sa to, lebo jednoducho musí" a plná elánu vstať a ísť vpred toho, čo som si vysnila. Je to zložité. Toľko prekážok hodených do cesty, toľko iných smerov a zrazu dlhších, nečakaných zvratov a koncov, či nevypovedaných otázok... ako keby sny boli len pre vyvolených. Lenže nie sú. Každý má právo na svoj sen, len sa nesmie vzdať, že?