Ach, tie city!

7. dubna 2013 v 0:06 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keby sa dalo, prespala by som sa do neviem akého dňa. Náročný deň (týždeň) je za mnou a ja si dobíjam baterky. Zdravie neposlúcha, naznačuje, že je toho viac ako dosť a tak sa stáva to, že som v posteli od šiestej večer. Viem, že tam vonku je zábava, že sú tam ľudia a juchúúú ďalšia to skvelá párty na programe, kde možno do seba hodiť hektolitre vodky a zabudnúť na starosti, čo prináša každý deň...
Ale nie o tom som presne chcela písať.


Hodnotím v sebe posledný týždeň a okrem toho, že som si ako tak upratala na pracovnom stole, tak vo svojom vnútri som si urobila riadny neporiadok. Veď, ako inak. Možno len niekedy príliš rozmýšľam a analyzujem. Vy nie ste takí, že máte potrebu v kuse niečo riešiť? Viem, nemala by som sa zaoberať všetkým tým, čo mi prejde hlavou a pozastavovať sa nad tým, či to nad čím práve v tej nejakej chvíli premýšľam dáva zmysel. Nedáva. Nie, nedáva to zmysel. A ani to zmysel dávať nebude. Analyzovaním si tak akurát spôsobujem večnú bolesť hlavy a riadny problém so spaním. Budíte sa pravidelne každú noc o druhej v noci? Nie? Lebo ja hej! Už začínam aj vypínať budík, veď na čo?! Druhá hodina ráno je úplne ideálna na vstávanie a riešenie NEEXISTUJÚCICH problémov!

Aby som sa ukľudnila a bola normálna ako ktorákoľvek žena v mojom veku, tak môžem sa tisíckrát prejsť po tom mieste, kde mám chvíľu pocit slobody a akého si pokoja. Môžem sa zamestnať tak, že naozaj si nespomeniem na to, že aj domov treba ísť po celom dni práce. Môžem kričať, dupať, skákať, plakať a nadávať, alebo sa smiať ako blázon. NIe, to čo mám v hlave, zmysel to jednoducho nedáva a nedáva a ja mám potrebu stále niečo riešiť! Popravde? Som z toho unavená. Zo seba som unavená!

Ako je možné, že nad tým vôbec premýšľam a ako je možné, že vôbec som to v sebe celé pripustila? Som snáď už totálny idiot alebo sebec, čo myslí len na seba? A vždy len na seba? Nie, nikdy som taká nebola! Vždy som tu bola pre druhých, za každých okolností alebo času. Ja tomu nerozumiem. Mám pocit, že už ničomu nerozumiem a nie to ešte sama sebe.... a to nemám Násť, aby som takto nedospelo chaotizovala nad každým pekným slovom.

Som komplikovaná. Zbytočná a komplikovaná. Ale, aj keď som vybuchla a uľavila tak svojej duši, tak predsa len to mám v hlave... a pocity neoklamete. Nikdy!

Ako som raz čítala: "...pocity nemožno plánovať, lebo si robia čo chcú. Zasiahnu vás zrazu nečakane a bez varovania, či sa vám to páči alebo nie. Nemôžete urobiť nič, lebo s pocitmi v srdci sa nedá bojovať..."

... a ja zase prehrávam. Tak čo už.


Vaša nevyrovnaná Jessamine-rose
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nepodstatná / tu som len autor anonym/ :) nepodstatná / tu som len autor anonym/ :) | Web | 7. dubna 2013 v 15:35 | Reagovat

AHoj, som na tvojom blogu prvy krat, a este som len v polovici clanku ale musela som to napisat(aby som nezabudla:D :D ) som uplne rovnaka stale nieco riešim, rozmyslam a analyzujem. niekedy zavidim tým, kt.len tak niečo povedia a urobia to, v ničom nevidia háčik ani problem, nepremyslaju dopredu a sú stastní. Síce ako si písala , že nemáš uz "násť" ja mám, mozno  je to normalne v mojom veku, ale nedalo mi nereagovať lebo som sa v tych riadkoch celkom našla.

2 jessamine-rose jessamine-rose | E-mail | Web | 9. dubna 2013 v 22:47 | Reagovat

[1]: To sa zhodneme obe, ja by som tiež potrebovala občas mať v sebe také odhodlanie povedať si, "tak dnes nič neriešim"... :D a nie je to len o tom, či máš alebo nemáš "násť" :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama