Duben 2013

Lebo sme jednoducho také...

29. dubna 2013 v 21:36 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
U nás žien je to tak... v jednu hodinu máme chuť výskať od radosti, druhú zase kričať od bolesti a tú ďalšiu smiať sa na všetkom čo nám práve prejde hlavou. Sme jednoducho povedané - náladové. Aj keby naše druhé polovičky chceli proti tomu stávkovať, dať nám nejaký nezmyselný ultimátum, jednoducho majú smolu. Hormóny sa s nami hrajú a tak potrebujeme ich dostať nejakým spôsobom von. A to, že ste práve po ruke vy, drahí páni, za to úprimne povedané nemôžeme... :)

Keď kvitnú stromy, kvitnem aj ja... od dobrej nálady :)

23. dubna 2013 v 21:49 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Ďalší pracovný deň ubehol ako voda. Cítila som spokojnosť vo svojej duši a aj v hlave, že som spravila všetko to, čo som chcela. A postupne to pôjde. Je síce pomaly koniec apríla, ale ono to pôjde. Musí.
Vypla som spokojne počítač, zavrela okno, zobrala svoje osobné veci a notebook. Na nohy som si dala svoje nové nerozchodené topánky, v ktorých som sa cítila neuveriteľne žensky. Pri obliekaní si šatky som sa za seba obzrela a len tak som si sama pre seba povedala "Prázdne steny znamenali, že niečo nové sa rozbieha a teraz - teraz to vyzerá tak, že to už začalo. Už to nie je také prázdne". Usmiala som sa a vyšla v ústrety utorkovému večeru...

Kde nájsť úsmev?! Potrebujem ním dobiť... súrne!

20. dubna 2013 v 22:31 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
V poslednej dobe sa cítim tak trošku naladená na depresívnu náladu, aj keď počasie vonku na to vôbec nevyzerá. Konečne vyšlo slniečko, stromy sa postupne zafarbujú do rôznych farieb a celé to tam ožíva do krásy. Milujem Jar. Milujem, keď si nemusím na seba obliekať niekoľko vrstiev oblečenia, keď si môžem von vybehnúť len tak v teniskách a vo svetri. Nie je tam peklo, nie je tam zima... a i tak mám pocit, ako keby moje srdce ešte stále zostalo v tomto celom nejaké zamrznuté.

... je to ako nová pieseň

18. dubna 2013 v 22:40 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Je to všetko ako rozbiehajúca sa pieseň. Prečítate si názov, autora a v malom momente neviete čo od nej očakávať. V duchu vás napadne milión otázok a pochybností, ale tá zvedavosť, tá vás donúti si ju pustiť a započúvať sa... najprv príde prekvapenie, potom pochopenie princípu a prečo to tak autor podal a následné doznenie v podobe úsmevu, hrejivého pocitu v srdci, či nečakaných sĺz z očí...

Nové zmýšľanie = nové ja

13. dubna 2013 v 23:48 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Dostať sa k písaniu je niekedy ozaj umenie. Cez týždeň som mala zámysel sem hodiť pár myšlienok, lebo som si všimla naozaj pár krásnych momentov, ktoré mi prišli do cesty. Nakoniec to stroskotalo na tom, že som bola schopná zapnúť si hudbu, prečítať pár riadkov z novín a už-už mi išla hlava odpadnúť od únavy. Čiže som zaspala hneď po uložení sa do perín...

Ach, tie city!

7. dubna 2013 v 0:06 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keby sa dalo, prespala by som sa do neviem akého dňa. Náročný deň (týždeň) je za mnou a ja si dobíjam baterky. Zdravie neposlúcha, naznačuje, že je toho viac ako dosť a tak sa stáva to, že som v posteli od šiestej večer. Viem, že tam vonku je zábava, že sú tam ľudia a juchúúú ďalšia to skvelá párty na programe, kde možno do seba hodiť hektolitre vodky a zabudnúť na starosti, čo prináša každý deň...
Ale nie o tom som presne chcela písať.