Život je vždy plný paradoxov....

21. března 2013 v 22:32 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Celý deň som premýšľala nad tým, že sa potrebujem vypísať. Zhrnúť na imaginárny papier zvaný ako aj internet svoje myšlienky a v podstate uľaviť tak svojej hlave. Isto to každý z vás (alebo resp. väčšina z vás) pozná, že niekedy máte niekoľko x myšlienok, ktoré sa prelýnajú jedna cez druhú, kričia a hádajú sa, vy si ich spájate a dávate dokopy a až nakoniec sa rozhodnete, že ich jednoducho zo seba vypustíte. Doslova som zvádzala boj s tým, čo som mala hlave. Nevedela som si ich upriamiť tak, aby ma nerozrušovali, ale nie... bez tak to potrebujem dať von.


Život je plný paradoxov.... v jeden deň sa zobudíte s vedomím ako hrdo viete ísť za svojim cieľom. Nevšímate si, že možno to nie je ten najsprávnejší smer a že na jeho konci nebude to čo by ste v ten moment očakávali. Proste idete.... nevšímate si polená hodené pod nohami, nepozeráte dole. Dívate sa hore a snívate... sen, čo možno nemal byť a nemal sa nikdy stať. A potom nastane pád. Rýchle vytriezvenie a bolesť... máte pocit náhleho zlyhania a odpoveďe typu "... a čo si akože čakala?", neberiete.... potom príde nečakaný zvrat, absolútny paradox toho čo bolo predtým a vy zrazu neviete, čo robiť. Má zmysel veriť novému a nepozerať na staré? Je vôbec možné, že človek dokáže byť natoľko zaslepený nejakou predstavou, že si nevšimne to čo mal celý čas pred sebou?

A tak som na tom nejako podobne ja... zožierala ma vnútorná bolesť z toho, že to čo som chcela sa mi rozbilo na niekoľko milión nezlepiteľných kúskov a zároveň sa mi dostala nová možnosť, ktorá sa mi zdá neveriaca, že sa deje. Divím sa sama sebe ako som mohla niečo takéto prehliadnuť a veriť niečomu, čo vlastne pravdou nikdy nebolo... ale o tom to je, že častokrát nevidíme to, čo by sme vidieť mali.

Možno to chce len mať vždy otvorené oči, pozorne načúvať okoliu a vnímať všetko to, čo hovoria druhí. Nenechať sa zaslepiť jedným smerom a dať šancu viacerým možnostiam... možno by sa predišlo bolestivým pádom a zlomeným srdciam....

A čo vy, je tiež ten váš život plný paradoxov? Možno nie som sama a nájde sa aj medzi vami niekto, kto si podobnú situáciu prežil....


Ale pre dnešný večer sa už lúčim, majte krásny zajtrajší deň, ide piatok a s ním aj víkend.... :)


Jessamine-rose
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amelie Amelie | Web | 1. května 2014 v 13:33 | Reagovat

Život plný paradoxů prožívám každý den. Jeden den se cítím skvěle, mám plno síly a energie na rozdávání a druhý den je mi smutno a mám chuť zalézt sto metrů pod zem.

2 jessamine-rose jessamine-rose | Web | 1. května 2014 v 17:15 | Reagovat

[1]: v tomto som taká istá. V jeden deň sa cítim vynikajúco a na druhý deň by som sa najradšej ani nezobudila....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama