Poučný rok 2016 končí, ten Nový a čistý o chvíľku začína...

31. prosince 2016 v 19:28 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keď tak pozerám na štatistiku mojich napísaných článkov za roky predchádzajúce a tento rok, plne súhlasím s tým ak poviem, že je to slabé. Moja tohtoročná účasť v prispievaní a v samotnom písaní hlboko upadla do zvláštnej "blogovacej kómy". Unikli mi aj veľmi krásne písané články mojich obľúbených blogerov (kamarátov) a celkovo som tento rok žila takým iným životom. Reálnym. Nie všetko bolo perfektné a dokonalé, a keď to tak na úvod zhodnotím, bol to ozaj náročný rok preskákaný rôznymi skúškami. Niektoré sa mi podarilo zvládnuť, niektoré nie. Niektoré som dobehla ja, iné mňa. Niekde sa mi otvorili oči, inde som zostala len milo prekvapená... tak si to poďme trošku hlbšie zhodnotiť.
 

Späť medzi písmenkami

26. listopadu 2016 v 23:59 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Dnešok uplynul tak nejako rýchlejšie ... zobudila som sa po takmer 12 hodinovom spánku a odomkla si mobil pre prichádzajúce správy. Nič ma nečakalo. Odložila som mobil na stolík, vyšla z vyhriatej postele a otvorila okno dokorán. Svetlo, sálajúce z prebiehajúceho rána, ma oslepilo to takého rázu, že som vystruhála na svojej tvári smiešnu grimasu. No nezasmiala som sa na nej... skôr som si v duchu zanadávala a vykročila som do kuchyne. Chlpáč celý natešený, že ma vidí, urobil medzi mojimi nohami hebučkú osmičku a mokrým ňufáčikom mi zaželal dobré ráno. Dala som variť vodu do kanvice na kávu, počúvala som prebiehajúcu skladbu v pustenom rádiu a začala krájať zeleninu k raňajkám...

Znechutená životom

16. října 2016 v 18:27 | jessamine-rose |  Výpovede...
... môj notebook mi vypovedá službu. Tak ako všetko okolo mňa. Občas mám pocit, že sa nachádzam vo veľmi divnom Matrixe zvanom bludný kruh. Viete ako sa tomu hovorí, že keď sa niečo serie, tak poriadne. U mňa to už je všetko ... (domyslite si). A druhá vec, ktorá sa vraví a je ozaj pravdivá - minulosť ťa dobehne vždy a hlavne v ten najnevhodnejší čas. Takže nech bolo moje posledné nadšenie z nového hmatateľne krásne, v skutočnosti sa to všetko obrátilo o 360 stupňov, nabralo severný chladný smer a ja tŕpnem. Ako z toho, či dopíšem článok do konca a dám Vám vedieť, že v rámci možnosti žijem, lebo teda okrem platenia účtov fakt neviem nič normálne na notebooku vykonať, tak tŕpnem aj z toho, či existuje aspoň miniatúrne šťastie aj pre mňa.
 


Nová cesta, rozhodnutia a spoznávanie...

25. září 2016 v 23:31 | jessamine-rose |  Výpovede...
Moje aktívne dni trošku pominuli a práve v tejto chvíli sa nachádzam v stave veľkého dobíjania bateriek. Tento rok je celý taký zvláštny. Odkedy som sa vzdala svojho nie najlepšieho minulého života a nebála som sa opustiť tak nesprávnych ľudí okolo seba, nabralo to taký iný smer vnímania. Mám čas o tom premýšľať, všímať si predtým absolútne nezaujímavé veci a viesť filozofické debatky s tými osôbkami, ktoré tu stoja pri mne (a ja pri nich). Je to prazvláštny rok, ale netreba byť len v čistej letargii a polemizovaní o tom ako sa niečo nemá. Je lepšie dvihnúť svoj zadok zo stoličky a vedieť sa pozrieť aj za roh, aby som si dokázala, že ten názor, ktorý som si vytvorila, bol naozaj správny...

Je nedeľa - oddychuj, vypni, nerieš a rob to, čo obyčajne nerobíš :)

4. září 2016 v 16:55 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Posledný prázdninový a víkendový deň zároveň ... a ja som doma. Nie. Nesťažujem sa a ani to nemám v pláne. Viete, je mi takto úplne perfektne! Zážitkov bude ešte dosť na to, aby som potom neskôr prahla po takom oddychovom dni ako je tento. Takže si ho užívam. Aj so všetkými boliestkami, ktoré sem-tam jednoducho prídu. U žien nevynimajúc...

Nová a silnejšia žena ...

1. září 2016 v 11:18 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Horúce mesiace nám včerajším dňom zamávali na rozlúčku a nechali tak za sebou leto plné pekných, milých, aj zároveň menej či viac vzrušujúcich zážitkov... leto plné rozpoluplnosti, rozpakov, smútkov, či radosti pomaly odišlo do ústrania. Vravím si sama pre seba, že nech bolo toto leto akékoľvek, bolo tu. Nastavilo zrkadlo, ukázalo smer, odhalilo skryté túžby a nové nezabudnuteľné zážitky a posunulo osobnosť vpred bez nejakých ďalších rozpakov, či sebazapieraní... už nie. Už žiadne odmietania, stránenie sa, či potláčanie. Ak človek chce emóciu, mal by si ju vybrať a prežiť naplno. Len tak sa potom stane naplnenou. Len tak sa naša osobnosť stane silnejšou...

Nová letná motivácia :)

17. července 2016 v 16:38 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Bol to celkom krásny deň. Piatok. V práci sa dokončovali posledné predvíkendové malé úpravy a zoraďovala som si prácu podľa priorít na pondelok. Poliala som kvety, vyumývala kávovar, ktorý je od leta v rovnako letnom režime ako som ja sama a zavrela som za sebou dvere kancelárie. Bolo presne 15:30 hod. V neobvyklom čase, môj neobvyklý odchod - niekedy zostanem aj dlhšie. Nastúpila som do vlaku na hlavnej stanici a pozerala von oknom na ubiehajúcu krajinu. Bolo krásne. Ešte svietilo slnko, ale vietor naberal na obrátkach... začal víkend!

Muž - kamarát, mám i ja na neho nárok?!

10. července 2016 v 22:02 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Už je to dávno, čo som nebola na stretku na slepo. Raz, ešte začiatkom roka, som sa na jedno stretko odhodlala. Nie preto, že by mi môj Milý nestačil a nejavila by som už viac o jeho osobu záujem. Alebo preto, že by som si potrebovala hľadať iného muža na niečo ako "milenecký vzťah". Nie som z tých. Chýba mi kamarát. Muž - kamarát. A tak, keď už som pozbierala odvahu a odhodlala sa dať pokračovanie v písaní aj voľným rozprávaním sa naživo, išla som.

Letné rozprávanie

3. července 2016 v 11:06 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Je júl. Leto, dovolenkový čas a slnko. Veľmi veľa slnka... minulý rok som bola tak nejako nabrúsená na toto obdobie, ale tento rok je to iné. Prišlo, ja sa tomu teším a oslávila som jeho príchod s veľmi akútnou angínou, ktorá ma prvýkrát vo svojom živote dohnala až na pohotovosť. Nevadí. Všetko je raz prvýkrát a ja som si tak vybrala jednu týždňovú a absolútne neplánovanú dovolenku. Lebo, ja si dovolenku na liečenie chorôb "rada vyberám". Už je všetko v poriadku. Lieky postupne doberám, zabrali ako mali a teraz sa teším a zároveň obávam nového týždňa.

Nedeľná úvaha

19. června 2016 v 17:18 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Mlčanie je zlato, vraj. Hovorí sa o tom. Rovnako sa rozpráva, že aspoň na pár hodín by sa mal človek posadiť a vnímať sám seba. Nič iné, len sám seba, svoje ticho a samotu. Potom sa máme postaviť a vykročiť do spoločnosti medzi ľudí. Aj ja občas potrebujem "natankovať" a viem sa pohltiť aj do svojho vnútra, kedy všetko dávam bokom a nereagujem na nič. Reagujem len na ticho a kľud okolo seba... ale čo ak to nie je len obyčajná samota, ktorá by vás mala donútiť k podobnému úniku od reality? Čo ak je príčina ďaleko iná?

Kam dál