Snežienkové nebo

12. března 2017 v 11:47 | jessamine-rose |  Výpovede...
V sobotu večer som už po desiatej večernej hodine mala notebook vypnutý, rádio len tlmene vydávalo zvuk prebiehajúcej slovenskej piesne a v izbe mi svietilo malé tlmené svetielko. Rozložila som si čerstvo prevlečené periny, do ktorých som sa po pár minútach celá obmotala. Pozrela som len malým očkom na odložený telefón a keď som na ňom nevidela znak aktivity, pozhasínala som všetko okolo seba a zavrela som oči. Bol to príjemný voľný deň... ale ten týždeň čo bol, bol ďaleko príjemnejší.
 

Nenechať sa druhými ovládnuť ...

5. března 2017 v 21:46 | jessamine-rose |  Výpovede...
Koniec víkendu sa u mňa osobne začína v nedeľu piatou hodinou popoludní. V tento čas si začnem uvedomovať ako sa pondelok rýchlo blíži. O takomto čase zvyknem buď počúvať svoju obľúbenú reláciu na nemenovanom slovenskom rádiu, alebo pozerám na televíznom kanáli s mojou maminou pri koláči a káve ďalší klasický nedeľný dobrodružný film. No moje vnútro už sa začína ozývať, protestovať a pracovať v takom čudnom leveli. Dosť rázne začne do mňa búšiť, keď okolo siedmej-ôsmej večer pri prechádzke s chlpáčom po okolí a v teplákoch sa snažím ukradnúť si trošku čerstvého a sviežeho vzduchu pre pokojný spánok. Je to otravné, vtieravé, pulzujúce a miestami sa priznám aj frustrujúce. Odmietam pondelok, odmietam nový prichádzajúci týždeň... ale, zajtra, jednoducho príde.

Súd

7. února 2017 v 22:01 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Vždy, keď som natrafila na meno organizácie, ktorá má právo rozhodovať, súdiť a v dobrej miere stáť na strane oprávnených, prebehlo mnou snáď sto voltov a ešte aj žalúdok urobil minimálne jeden premet vzad. Bolo to pre mňa odstrašujúce, mávala som podvedomé nočné mory a chytala ma panika - "čo so mnou bude". Tá panika ma možno chytá dodnes, ale s oveľa kľudnejším svedomím si noc čo noc dokážem vychutnať spánok, než tomu bolo predtým. Je to lepšie. Možno po následnom dopísaní a zverejnení tohto článku si koledujem o jeden nepríjemný telefonát, či mail. Zákon schválnosti je neúprosny a rýchly, žiaľ... ale o tom potom.
 


Jeden z tých večerov ...

5. února 2017 v 16:58 | jessamine-rose |  Moje príbehy, poviedky...
"... a hlavne si mám dávať pozor na ceste, však?", povedal po nežnom bozku, v ktorom nebol žiaden cit, len vďaka. Za večer. Nasadil svoj neodolateľný pohľad a s typickým svojim humorom nasadal do auta kde čakal, čo poviem. "Ja, či ty? Jaj, jasné. Chápem. Dávaj si pozor a budem si dávať tiež.", myslím, že viac som zmätene odpovedať nemohla. A tak sa zasmial, zaradil jednotku, zaškrípali kolesá a už ho nebolo. Viem to, lebo som to počula. Neobzrela som sa. Dala som si kapucňu na hlavu hneď po rozlúčení sa, v ruke som stískala ešte horúcu pizzu a stekajúcimi slzami z nevedno čoho som išla naprieč tmy lenivým krokom domov. Som citlivka...

Mrazivý január ♥

29. ledna 2017 v 14:44 | jessamine-rose |  Výpovede...
Január, január, január... keď koniec roka skončil tak ako skončil, ráno na Nový rok sa zatiahlo do hmly a všetko zrazu začalo upadať do veľkých a postupných mrazov. Ujo mrázik sa tak zatiaľ na jeden mesiac usadil v našej krajine a prísne si nastolil "chvíľku pre seba" a dožičil tak našej prírode (a aj po niektorým nám) vytrvalý, mrazivý a dlhý zimný spánok...

Poučný rok 2016 končí, ten Nový a čistý o chvíľku začína...

31. prosince 2016 v 19:28 | jessamine-rose |  Výpovede...
Keď tak pozerám na štatistiku mojich napísaných článkov za roky predchádzajúce a tento rok, plne súhlasím s tým ak poviem, že je to slabé. Moja tohtoročná účasť v prispievaní a v samotnom písaní hlboko upadla do zvláštnej "blogovacej kómy". Unikli mi aj veľmi krásne písané články mojich obľúbených blogerov (kamarátov) a celkovo som tento rok žila takým iným životom. Reálnym. Nie všetko bolo perfektné a dokonalé, a keď to tak na úvod zhodnotím, bol to ozaj náročný rok preskákaný rôznymi skúškami. Niektoré sa mi podarilo zvládnuť, niektoré nie. Niektoré som dobehla ja, iné mňa. Niekde sa mi otvorili oči, inde som zostala len milo prekvapená... tak si to poďme trošku hlbšie zhodnotiť.

Späť medzi písmenkami

26. listopadu 2016 v 23:59 | jessamine-rose |  Premýšľam ....
Dnešok uplynul tak nejako rýchlejšie ... zobudila som sa po takmer 12 hodinovom spánku a odomkla si mobil pre prichádzajúce správy. Nič ma nečakalo. Odložila som mobil na stolík, vyšla z vyhriatej postele a otvorila okno dokorán. Svetlo, sálajúce z prebiehajúceho rána, ma oslepilo to takého rázu, že som vystruhála na svojej tvári smiešnu grimasu. No nezasmiala som sa na nej... skôr som si v duchu zanadávala a vykročila som do kuchyne. Chlpáč celý natešený, že ma vidí, urobil medzi mojimi nohami hebučkú osmičku a mokrým ňufáčikom mi zaželal dobré ráno. Dala som variť vodu do kanvice na kávu, počúvala som prebiehajúcu skladbu v pustenom rádiu a začala krájať zeleninu k raňajkám...

Znechutená životom

16. října 2016 v 18:27 | jessamine-rose |  Výpovede...
... môj notebook mi vypovedá službu. Tak ako všetko okolo mňa. Občas mám pocit, že sa nachádzam vo veľmi divnom Matrixe zvanom bludný kruh. Viete ako sa tomu hovorí, že keď sa niečo serie, tak poriadne. U mňa to už je všetko ... (domyslite si). A druhá vec, ktorá sa vraví a je ozaj pravdivá - minulosť ťa dobehne vždy a hlavne v ten najnevhodnejší čas. Takže nech bolo moje posledné nadšenie z nového hmatateľne krásne, v skutočnosti sa to všetko obrátilo o 360 stupňov, nabralo severný chladný smer a ja tŕpnem. Ako z toho, či dopíšem článok do konca a dám Vám vedieť, že v rámci možnosti žijem, lebo teda okrem platenia účtov fakt neviem nič normálne na notebooku vykonať, tak tŕpnem aj z toho, či existuje aspoň miniatúrne šťastie aj pre mňa.

Nová cesta, rozhodnutia a spoznávanie...

25. září 2016 v 23:31 | jessamine-rose |  Výpovede...
Moje aktívne dni trošku pominuli a práve v tejto chvíli sa nachádzam v stave veľkého dobíjania bateriek. Tento rok je celý taký zvláštny. Odkedy som sa vzdala svojho nie najlepšieho minulého života a nebála som sa opustiť tak nesprávnych ľudí okolo seba, nabralo to taký iný smer vnímania. Mám čas o tom premýšľať, všímať si predtým absolútne nezaujímavé veci a viesť filozofické debatky s tými osôbkami, ktoré tu stoja pri mne (a ja pri nich). Je to prazvláštny rok, ale netreba byť len v čistej letargii a polemizovaní o tom ako sa niečo nemá. Je lepšie dvihnúť svoj zadok zo stoličky a vedieť sa pozrieť aj za roh, aby som si dokázala, že ten názor, ktorý som si vytvorila, bol naozaj správny...

Je nedeľa - oddychuj, vypni, nerieš a rob to, čo obyčajne nerobíš :)

4. září 2016 v 16:55 | jessamine-rose |  Kecy, kecy, kecy...
Posledný prázdninový a víkendový deň zároveň ... a ja som doma. Nie. Nesťažujem sa a ani to nemám v pláne. Viete, je mi takto úplne perfektne! Zážitkov bude ešte dosť na to, aby som potom neskôr prahla po takom oddychovom dni ako je tento. Takže si ho užívam. Aj so všetkými boliestkami, ktoré sem-tam jednoducho prídu. U žien nevynimajúc...

Kam dál